Anatómia včely

Z čoho je kostra včelieho tela?
Kostra včelieho tela je z chitínu. Chitín je polysacharid obsahujúci dusík, ktorého štruktúra sa podobá štruktúre celulôzy. Stavebnou jednotkou chitínu je však acetylglukôzamin. Chitín sa pevnosťou a pružnosťou podobá rohovine a je chemicky veľmi stály. Rozpúšťa sa varom v koncentrovanej kyseline sírovej alebo soľnej. Za studena odoláva lúhu draselnému i zriedeným kyselinám. Na chitín zhubne pôsobia dotykové jedy DDT, HCH a iné. Preto včely i ostatný hmyz hynú, keď prídu do bezprostredného styku s týmito dotykovými jedmi.
Čím je pokryté telo včely?
Telo včely je pokryté chĺpkami, a to krycími, zberacími a zmyslovými. lch tvar je rozličný. Sú jednostranne alebo dvojstranne rozvetvené, rovné, ploché, ohnuté a pod. Aj ich veľkosť je rozdielna. Niektoré možno vidieť len pod mikroskopom. Krycie chĺpky chránia telo pred chladom. S postupujúcim vekom sa odlamujú, podľa ich hustoty možno usudzovať o veku včiel. Zberacie chĺpky sú krátke a rozmiestnené po celom tele. Slúžia ako hmatové ústroje.
Čo sa zisťuje pri morfologickom rozbore včiel?
Pri morfologickom rozbore včiel sa zisťujú predovšetkým parametre cuciaka, lakťový index, počeť háčikov na zadnom krídle, dĺžka a šírka tretieho krúžku hruška, veľkosť pigmentovanej plochy na treťom tergite bruška, dĺžka holene a stupeň pigmentácie (farby). Pre účely takéhoto zisťovania sa zasiela výskumnému ústavu včelárskemu 100 včiel na výskum.
Z čoho sa skladá každý hrudný a brušný krúžok včiel?
Hruď je zložená zo štyroch krúžkov, ktoré sú medzi sebou pevne spojené. Každý hrudný článok je zložený zo štyroch šupiniek: chrbtovej, dvoch bočných a brušnej. Tri páry nôh sú upevnené v kĺboch bočných šupiniek na 1., 2. a 3. hrudnom krúžku. Krídla sú upevnené medzi bočnými a chrbtovými šupinkami na 2. a 3. hrudnom krúžku. Okrem toho sú na hrudi 3 páry prieduchov, z ktorých prvý a najväčší je na chrbtovej šupinke druhého krúžku pod predným okrajom prvého páru krídel. Bruško robotnice i matky sa skladá zo šiestich krúžkov medzi sebou pohyblivo spojených pleurami (blankami). Na chrbtových šupinkách po oboch stranách sú umiestnené prieduchy (stigmy). Na 3. až 6. brušnej šupinke sú štyri páry voskových zrkadielok. Bruško trúda opisujeme v otázke 93.
Koľko očí má včela?
Včela má dva druhy očí. Tni z nich sú jednoduché a dve zložené. Má teda celkom 5 očí. Toľko lch má aj matka a trúd. Jednoduché oči majú po jednej klenutej šošovke. Umiestnené sú na temene hlavy. Zložené oči sú umiestnené po stranách hlavy; majú obličkovitý tvar a pozostávajú z mnohých jednoduchých očiek, ktoré ku sebe tesne priliehajú. Majú tvar klenutých šestbokých políčok nazývaných facety. Preto ich nazývame facetové oči. Z každého rohu facetového očka vyrastá chĺpok súbežne s osou oka. Preto chĺpky pri videní nie sú včelám na prekážku. Obraz zložených očí je nejasný —mozaikový; jeho ostrosť vyrovnávajú jednoduché očká. Vo veľkom zomom priestore videnia zloženými očami sú jednoduché oči koordinujúcim činiteľom pri vyhľadávaní detailov zdrojov znášky.
Aké rozmery má zložené oko včely?
Zložené oko robotnice má povrchovú plochu 2,2 mm2. Plocha oka matky je 1,8 mm2, trúda 9,04 mm2.
Z koľkých jednoduchých očiek pozostáva zložené oko včely?
Oko robotnice je zložené z viac ako 4000 jednoduchých očiek nazývaných facety. Matka ich má 3500 a trúd až 9000.
Ako sa tvorí a ukladá pokožkové farbivo?
Pokožka včiel je sfarbená molanínovým farbivom. Toto čiemohnedé až čieme farbivo vzniká okysličením melanogénu, ktorý je odpadovým produktom trávenia bielkovín. Okysličovací proces podmieňuje enzým oxidáza, ktorý sa nachádza vo väčšom množstve v krvi kukiel v období, keď sa im sfarbuje pokožka. Tmavšie sfarbené bývajú spravidla tie včely, ktoré prekonávali vývoj pri nižšej teplote, pri ktorej v dôsledku väčšej spotreby potravy zostáva viac odpadových látok (Kresák).
Čo sú prieduchy a koľko ich majú larvy i dospelé včely?
Dýchacie orgány včiel sa skladajú zo sústavy prieduchov, dýchacích vakov, vzdušníc a vzdušnicových vlásočníc. Týmito ústrojmi sa privádza k bunkám tela vzdušný kyslík a odvádza sa kysličník uhličitý a vodná para. Včely a ich larvy majú po oboch stranách tela po 10 prieduchov — stigiem. Sú to vyúsťujúce otvory vzdušníc na povrchu tela. (Tri páry na hrudi a 7 párov na brušku.) Aj larvy majú po desať prieduchov na každej strane.
Čo je lyžička a na čo ju včely potrebujú?
Ústne ústroje včely sú zložité. Z nich nás zaujíma cuciak a jazyk. Cuciak je zložený z dvoch pyskových hmatadiel a dvoch vonkajších ďasien. Tým vzniká akási rúrka, pomocou ktorej včely nasávajú tekutinu. Stredom cuciaka prechádza jazyk, ktorý je zakončený lyžičkou. Jazyk s lyžičkou používajú včely pri preberaní potravy od druhej včely a na vycuciavanie malých zvyškov sladiny, a to aj z povrchu tela iných včiel.
V čom je uložený čuchový orgán trúda, ktorým vyhľadáva rujnú matku?
Pre vyhľadávanie rujných matiek má trúd o jeden článok bičíka tykadiel naviac. Bičík tykadiel robotnice i matky má 10 článkov. Trúd ich má 11. Pomer vnímavosti matky a trúda je 1:15. V desiatich článkoch bičíka tykadiel matky je len asi 2000 čuchových platničiek, zatiaľ čo trúd ich má vine ako 30 000.
Kde majú včely uložený sluchový orgán?
Včely vnímajú jednak svoje vlastné zvuky, napr. týtanie matky, pričom na okamih zostávajú bez pohybu, jednak cudzie zvuky. Neznášajú zvuk kosy a na kosca hneď útočia. Sluchový orgán včiel sa podarilo nájsť Johnstonovi. Chordotonálne ústroje, ktorých výbežky sú napnuté vo forme blanky, sú uložené v druhom článku tykadla nazývanom kolienko. Vyúsťujú v jamôčkach na blanke, ktorou sa bičík tykadla pripája na kolienko. Platničky tohto zmyslového orgánu sa zvukovými alebo vzduchovými vlnami rozochvievajú ako struna (preto chordotonálne!), z čoho vyplýva, že ide o ústroj sluchu.
Čo vieme o tykadlách?
Tykadlá umiestnené na hlave včiel pozostávajú z 12 článkov. Trúd ich má 13. Články tykadiel sú duté a tvoria súvislú článkovanú rúrku vyplnenú jemným pletivom, cez ktoré prechádza krv a nervy. Schenk rozlišuje na tykadlách 5 zmyslových orgánov. Povrch posledných článkov bičíka tykadiel je riečicovite dierkovaný. Základný článok, ktorým sa tykadlo pripája na hlavu, sa nazýva násadec. Jeho pokračovaním je kolienko, ktoré umožňuje lomenie tykadiel, a preto aj tykadlá včiel patria do skupiny lomených tykadiel. Ostatné články tykadiel tvoria bičík. Pohyblivosť tykadiel všetkými smermi obstarávajú štyri svaly uložené v prechode násadca a hlavy. Po amputovaní tykadiel strácajú včely okrem iného aj orientačnú schopnosť.
Ako sa nazývajú jednotlivé články včelej nohy?
Všetky formy včiel majú po troch pároch nôh, ktoré sú rovnako článkované. lch jednotlivé články, začínajúc od tela, sú: bedro, chochol, stehno, holeň, päta, články chodidiel, pazúrik, priľnavý lalôčik. Okrem toho na prednom páre nôh je blanitý výčnelok, ktorý slúži včele na čistenie tykadiel. Na prostrednom páre nôh je trň, ktorým ukladá peľ zo zadných nôh do buniek. Na zadnom páre nôh je peľový košíček, v ktorom včela prináša peľ do úľa. Na tomto páre nôh je aj peľové tlačidlo, ktorým včela utláča peľ do košíčka.
Čim sa líšia nohy matiek od nôh robotníc?
Päty včiel sú zariadené na donášanie peľu a na preberanie voskových šupiniek z podbrušných krúžkov. Toto zariadenie matkám chýba. Nohy matiek a robotníc sa odlišujú aj farbou. Matky majú nohy hnedé, robotnice ich majú čieme.
Ako si včely čistia tykadlá?
Všetky formy včiel majú na homom okraji päty prvého páru nôh polkruhovitý výrez obrubený tuhými krátkymi chĺpkami vytvárajúcimi polkruhový hrebienok. Do výrezu si včela vloží tykadlo, v ňom ho pridrží výčnelkom a cez hrebienok ho niekoľkokráť pretiahne. Takto sa tykadlo zbaví prachu a iných nečistôť.Tykadlá musia byť vždy čisté, lebo sú v nich uložené veľmi jemné zmyslové ústroje.
Ako nazývame chĺpky na pätách včelích nôh?
Päty sú najväčším článkom chodidiel včiel. Na vnútomej strane sú porastené chĺpkami, pomocou ktorých si včely čistia telo; nazývame ich zberacie kefôčky. U robotníc na zadnom páre nôh smerujú tieto kefôčky nadol a sú usporiadané do 9 až 11 radov nad sebou. Slúžia včele pri zbieraní peľu.
Akú funkciu má osamotený chĺpok na dne peľového košíčka včely?
Podľa Hodgesovej má osamotený chĺpok v košíčku na zadnom páre nôh významnú úľohu pri zberaní peľu a tvorbe peľových obnôžok. Po amputovaní chĺpkov sú peľové obnôžky malé, lebo sa bez chĺpka v košíčku neudržia. Podľa spôsobu ukladania viacfarebných peľov do košíčkov sa zistilo, že peľ sa pri ukladaní otáča okolo chĺpka pomocou prostredných nôh a formuje sa špirálovite na spôsob ulity.
Čo vieme o statike včelieho letu?
Lietanie umožňujú dva páry krídel. Za letu sú medzi sebou bezpečne spojene a to tak, že háčiky na prednej žilke zadného páru krídel zapadnú do zadnej žilky predného krídla. Počeť háčikov na jednom krídle je 13 až 29. Len čo včela prisunie predné krídla k telu, háčiky sa zo žliabku rúrkovitej žilky samovoľne vypoja a včela môže pohodlne priložiť krídla k telu. Priehľadné blanité krídla sú rebrovite popretkávané žilkami, čo zabezpečuje statiku letu. Aby sa plochy predných krídel za letu príliš nenamáhali a dovoľovali aj potrebný ohyb v pozdĺžnom smere, nie sú dve priečne žilky v strednej tretine predného krídla prirastené k žilke, ku ktorej smerujú. Toto umožňuje ohyb krídla bez namáhania priečnych žiliek.
Koľko kmitov robí včelie krídlo?
Hansenove pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletujúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počeť kmitov zvyšuje na 274 za sekundu. Krídla včely, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, neoplodnená 253 a trúd 207.
Aké rozmery majú včelie krídla?
Podľa Stellwaaga je najväčšia dĺžka a šírka predného krídla robotnice, matky a trúda nasledujúca:
robotnica matka trúd
dĺžka 9,25mm 9,5mm 11,5mm
šírka 3,1mm 3,25mm 3,85mm
Akú plochu zaberajú roztvorené krídla robotnice a aká je ich nosnosť?
Podľa Bettsovej je plocha roztvorených krídel 45 až 54 mm2 váha oboch párov krídel dosahuje asi 0,575 mg. Normálne zaťaženie na 1 mm2 je 1,6—1,8 mg. Ak je zaťaženie krídel väčšie, včela nemôže lietať.
Aký dlhý je včelí cuciak?
Meraním dĺžky včelieho cuciaka sa zaoberali mnohí vedci, pričom dochádzali k rozličným výsledkom, pretože nepoužívali jednotný systém merania. Podľa Hejtmánka cuciak robotníc je dlhý 5,7 až 7,1 mm. Koževnikov nameral najväčšiu dĺžku cuciaka 6,475 mm, Afanasiev 6,62 mm, Kulagin u tmavých a červených včiel 6,69 mm, u vlašiek 6,25, u cypeniek 6,5 a najväčšiu dĺžku cuciaka 6,75 mm. Podľa Zandera cuciak matky meria 3,5 mm, cuciak trúda 4 mm. Cuciak južnejších plemien je dlhší, sevemých kratší. V Poľsku sa zaoberali umelým inseminovaním kamiky s kaukazankou Chvalkovský, Zavilský a i. Podľa ich meraní dosahujú kríženky F1 generácie dĺžku cuciakov od 7,19 do 7,49 mm, takže môžu zberať nektár aj z ďateliny lúčnej, ktorá má nektárie hlboko uložené, takže bežne sú nepristupné pre včely.
Čo možno rozoznať na tele larvy včely v priebehu jej vývoja?
Na larve včely ako celku možno v priebehu jej vývoja rozpoznať až 21 krúžkov; z prvých 6 sa vyvinie hlava, z ďalších štyroch hruď a z ostatných bruško. Na larve možno rozpoznať základy tykadiel, základy nôh a krídel. Na jej hlave sú slabo rozoznateľné základy budúcich očí a veľmi primitívne ústne orgány.
Na koľko častí sa delí tráviaci aparáť larvy?
Tráviacim aparátom larvy je črievko, ktoré má tri časti: prednú, strednú a zadnú. Medzi prednou a strednou častou je svalnatá chlopňa, ktorá sa v ďalšom vývoji zmení na česlo. Chlopňa nedovoluje zažitine vrátiť sa späť. Medzi strednou a zadnou častou črievka larvy je svalnatá priehradka nazývaná pylonická chlopňa, ktorá puká až na konci vývoja larvy, keď sa larva prvý raz vykaľuje. Močovodné orgány — Malpighiho žľazy ústia do zadnej časti črievka.
Z ktorých častí sa skladá tráviaci aparáť včely?
Tráviaci aparáť alebo tráviaca rúra včely sa začína ústnym otvorom, za ktorým nasleduje hltan. Tieto časti sú umiestnené v hlave. Cez hruď pokračuje tráviaci aparáť pažerákom, ktorý po prechode cez stopku ústi do medového vačku. V medovom vačku je umiestnené česlo spojené s česlovou rúrkou. Za medovým vačkom pokračuje žalúdok, z ktorého výživné látky prechádzajú do tela. Pokračovaním žalúdka je tenké črevo. Medzi žalúdkom a tenkým črevom, tesne pred pylonickou chlopňou vyúsťujú trubičky Malpighiho žľazy. Tenké črevo je napojené na výkalový vak so 6 rektálnymi žľazami. Výkalový vak sa napokon končí konečníkom. Po odstrihnutí hlavy možno zo včely vytiahnuť tráviaci aparát, ak pinzetou zachytíme posledný segmenť bruška.
Aká dlhá je tráviaca rúra robotnice, matky a trúda?
Tráviaci aparáť včelyrobotnice začínajúc ústami a končiac vývodom konečníka je 35 mm dlhý, matky 39 mm a trúda 47 mm.
Čo je tukové teleso larvy a akú má funkciu?
Všetky volné priestory telovej dutiny larvy sú tukovým telesom. Tukové teleso je akousi zásobárňou živín, z ktorých larva trávi počas zakuklenia, keď neprijíma nijakú potravu. V tomto vývojovom štádiu tukového telesa nápadne ubúda.
Akú funkciu má tukové teleso včiel?
V tele dospelých včiel je tukové teleso uložené prevažne v brušku, menej v ostatných častiach tela. V brušku vytvára vrstvy pod pokožkou a čiastočne tukom obaľuje aj tráviace ústroje. Tukové teleso je najviac vyvinuté u tých robotníc, ktoré sa vyliahli koncom vegetačného obdobia. Tukové teleso je dobro vyvinuté aj u matky. Trúdy ho majú zakrpatené. úľohou buniek tukového telesa je nahromadiť prebytočné výživné látky z krvi, ktoré sa využívajú pri činnosti žliaz, najmä pri tvorbe vosku, pri vylučovaní kŕmnej kašičky u mladých včiel, pri tvorbe vajíčok u matky a pri ochrane proti hladu. V zimnom období a studenom počasí poskytuje tukové teleso včelám tepelnú ochranu.
Čo vieme o peritrofickej membráne (hraničnej blanke)?
Peritrofická membrána (hraničná blanka) obaľuje potravu v žalúdku. Chráni bunky výstelky žalúdka napr. pri trávení peľu, ktorého nestráviteľné šupinky sú ostré. Blanka je priepustná pre žalúdočné šťavy napomáhajúce trávenie, a opačne, cez ňu prechádzajú živiny do výstelkových buniek žalúdka. Hraničná blanka neustále dorastá a jej zvyšky z volného konca zasa odchádzajú s nestrávenými zvyškami do tenkého čreva. Od priepustnosti hraničnej blanky závisí do určitej miery aj rezistentnosť voči chorobám, menovite proti nozematôze.
Čo je česlo?
Česlo je svalnatý ústroj skladajúci sa z hlavy, krčka a rúrky. Hlava je umiestnená v medovom vačku. Krček spája medový váčok so žalúdkom a rúrkaumiestnená v žalúdku. Potrava z medového vačku sa dostáva do žalúdka činnosťou svalstva hlavičky česla cez krček a rúrku. Táto rúrka nepropustí zažitú potravu zo žalúdka späť do medového vačku. Preto nektár, ktorý včela prináša v medovom vačku a vyvrhuje do buniek plásta, je absolútne čistý a nemôže byť znečistený potravou, ktorá už raz prošla česlom a rúrkou do žalúdka.
Aké rozmery má včelí žalúdok?
Priemer žalúdka robotnice, matky i trúda je približne 2 mm. Jeho dĺžka u robotnice dosahuje 12 mm, u matky 13 mm a u trúda 19 mm. Sú to vonkajšie rozmery. Vnútomý obsah žalúdka tvorí približne polovicu obsahu naplneného medového vačku. Podľa Stecheho má lumen žalúdka (vnútomý obsah) práve vyliahnutej včely 7 mm3, dojčičky a kŕmičky 21 mm3 a lietavky 9 mm3.
Koľko sladiny sa vmestí do medového vačku a ako dlho vydrží včela s jedným nasýtením v zime?
Kapacita medového vačku podľa neraní Merilla priamo súvisí s medným výnosom včelstva. Priememý obsah medového vačku padla Armbrustera je 57,77 mm3. Naplnený medový vačok váži 0,069 g. Bettsová udáva maximálny obsah medového vačku 66,6 mm3. V tejto súvislosti nás zaujíma, ako dlho vydrží včela s jedným nasýtením v zime. Keby včela využívala v zimnom období potravu výlučne len pre seba, vydržala by s jedným nasýtením až štyri týždne. Časť svojej potravy však odovzdáva aj iným včelám v zimujúcom včelstvo; podľa množstva odovzdávanej potravy sa musí častejšie nasycovať. Odovzdávanie vlastnej potravy iným včelám sa nazýva „trofalaxia .
Čo je to stopôčka (petiolus)?
Stopôčka je malá rúročka, ktorá spája hruď včely s jej bruškom. Umiestnená je práve v ťažisku včely. Cez tento útvar umožňujúci pohyb bruška všetkými smermi prechádzajú všetky hlavne vnútomé orgány včely medonosnej.
Čo vieme o krvnom obehu a srdci včely?
Tak ako všetok hmyz, aj včela má krvný obeh. Krvná tekutina, ktorá je riedka a žltohnedého zafarbenia, volne prúdi pomedzi všetky vnútomé ústroje a končatiny včely. Toto prúdenie krvi zabezpečuje tzv. chrbtová cieva rozdelená na komôrky pospájané medzi sebou blanitými chlopňami. Tento útvar nazývame srdce, pretože má hlavný podiel na uvádzaní krvi do pohybu.
Aké zloženie a funkciu majú pohlavné orgány matky?
Matky majú dokonale vyvinuté pohlavné orgány, ktoré sú zložené z vaječníkov, vajcovodov, spoločného vajcovodu, pošvy, pohlavného vývodu, semenného vačku a kladielka (žihadla) s jedovými žľazami. Vaječníky matky sú párovou žľazou. Sú zložené z vajíčkových rúrok zostavených do dvoch hruškovitých útvarov. Každý hruškovitý útvar obsahuje 140 až 200 vaječných rúrok, v ktorých sa vytvárajú jednobunkové vajíčka; uložené sú jedno vedľa druhého. Dozrievajú postupne pri prechode rúročkami. Najzrelšie sú pri prechode do vajcovodov. Vajcovody oboch vaječníkov sa spájajú v spoločnom vývode (spoločný vaj covod) a prechádzajú do pošvy. V pošvo prichádzajú vajíčka do styku so spemmiami za semenného vačku.
Čo vieme o čeľustnej (mandibulámej) žľaze?
Čeľustná žľaza je umiestnená pri vyústení kĺbu čeľuste nazývanej mandibula. Má tvar plochého vaku, ktorý je akousi „nádržkou“ pre vytvorený výlučok. Ĺ˝ľaza je najviac vyvinutá u matky, menej u robotníc a najmenej u trúdov. Jej výlučok slúži ako rozpúšťadlo vosku; rozpúšťa aj propolis. Pretože je najviac vyvinutá u matky, predpokladá sa, že sekréť mandibulámej žľazy ovplyvňuje trávenie bielkovín. Novšie sa zistilo, že u matiek je podstatnou súčasťou výlučku tejto žľazy feromon nazývaný materská látka, prostredníctvom ktorého si včely uvedomujú prítomnosť matky. Pozri tiež otázku 76.
Čo vieme o jedovej žľaze robotníc?
Jedová žľaza má tvar tenkého kanálika, ktorý je u robotnice 1 až 2,5 cm dlhý. Jedová žľaza je rozdelená pred zakončením na dve krátko vetvy, ktorých konce sú hruškovite zhrubnuté. Jedová žľaza vylučuje včelí jed.
Čo vieme o jedovej žľaze matky?
Matka má veľmi dobre vyvinuté dve jedové žľazy. Jedna z nich je nitkovitá, 40 až 50 mm dlhá, na konci rozdelená na dve krátko vetvičky. Pred vyústením do kladielkového žliabika sa rozširuje do jedového vačku. Druhá jedová žľaza je oveľa kratšia, rúrkovitá; jej steny sú zložené z mnohých záhybov. Vyúsťuje tiež do kladielkového žliabika popri vývode jedového vačku. Výlučok veľkej jedovej žľazy má kyslú reakciu, malej zásaditú. Podľa Carleta sa jed stáva účinným len vtedy, keď sa výlučky oboch jedových žliaz zmiešajú.
Je jedový vačok mladušky naplnený jedom?
Mladuška po vyliahnutí má len nepatmé množstvo jedu, a preto ani nepichá. Jedové žľazy sa u nej začínajú rozvíjať až v prvých dňoch jej života. Jedový vačok sa naplní jedom až okolo 18. dňa jej života. Potom jedové žľazy atrofujú a vylučovanie jedu sa končí. V tom čase včely strážia letáč. Po vyprázdnení jedového vačku sa vytvorí nový jed, ale táto schopnosť sa u starších včiel veľmi znižuje. Matka má jedový vačok naplnený už prvý deň po vyliahnutí, a preto je schopná bojovať so súčasne vyliahnutými sestrami, pripadne ich ešte v materských bunkách zničiť. Sama vyhryzlo zboku otvor do bunky a cezeň matku v bunke usmrtí. Pozri tiež otázku 60.
Aký rozdiel je medzi žihadlom robotnice a matky?
Ĺ˝ihadlo včelyrobotnice je predovšetkým obranným ústrojom. Na konci má 10 späť ohnutých zúbkov. Preto keď robotnica pichne, nemôže žihadlo vytiahnuť späť, takže si vytrhne celý žihadlový aparáť a hynie. Ĺ˝ihadlo matky má iba tri zúbky. Matka žihadlo z rany po pichnutí vytiahne, a preto môže pichnúť viackráť.Ĺ˝ihadlo matky sa nazýva kladielko, lebo pomocou noho aj kladie vajíčka.
Od čoho závisí sekrécia jedu v jedovej žľaze a ktorá jeho zložka pôsobí na krvný tlak?
Množstvo vylučovaného jedu v jedovej žľaze závisí od veku včely. Začína sa tvoriť hneď po jej vyliahnutí, aj keď včela žihadlo ešte nepoužíva. Vlastná produkcia a naplnenie jedového vačku sa začína medzi 10. až 16. dňom života včely. Strážkyňou sa včela stáva vtedy, keď je jej jedová žľaza už v maximálnej činnosti, teda medzi 16. až 20. dňom jej života. Po 20. dni začína jedová žľaza zakrpatievať a po 30. dni je už jej činnosť nepatmá. Vo včelom jede je najmenej 8 aktívnych zložiek. Jednou z významných zložiek je histamín, ktorý pôsobí na krvný tlak.
Ktoré žľazy chýbajú matke?
Matka svojich potomkov nikdy nekŕmi a nikdy pre potomstvo nestavia bunky. Preto ani nemá orgány produkujúce potravu a vosk, ť.j. hltanové a voskotvomé žľazy.
Čo vieme o hltanovej žľaze?
Hltanová žľaza je umiestnená v hlavo robotníc. Jej výlučkom (sekrétom) kŕmia robotnice plod, matku i trúdy. Matka a trúdy hltanovú žľazu nemajú. Táto žľaza má dve vetvy, je hroznovitého tvaru dlhá 2×2 cm. Činnosť žľazy je podmenená vekom včiel, ročným obdobím a množstvom otvoreného plodu vo včelstvo. Ĺ˝ľaza sa začína rozvíjať už prvý doň po vyliahnutí včely. Na tretí doň už poskytuje výlučok. Činnosť tejto žľazy vrcholí na 7. až 10. doň a úplne zaniká na 25. doň života včely. Bez bielkovinovej potravy (peľu) hltanové žľazy kŕmnu kašičku nevylučujú.
Kedy sa začínajú tvoriť základy hltanových žliaz u včely?
Základy hltanových žliaz sa začinajú u včely tvoriť až na konci vývojového štádia kukly; vytvorené sú už v období imága. Hltanové žľazy sú vynútenou potrebou pre prechod včely samotárskej k spoločenskému životu včely medonosnej.
Čo vieme o pyskovej (labiálnej) žľaze?
Pyskovú žľazu pozostávajúcu z dvoch párových vetiev uložených v hlave i hrudi majú všetky pohlavné formy včiel, teda matka, robotnica i trúd. Spoločný vývod oboch párových vetiev vyúsťuje v blízkosti koreňa jazyka. Výlučok pyskovej žľazy je neutrálnej reakcie a má iba fyzikálny význam. Výlučkom tejto žľazy sa navlhčujú chĺpky jazýčka, čím sa udržuje ich pružnosť. Včely týmto výlučkom navlhčujú tuhú potravu, aby sa rozpustila a mohli ju tak nacuciavať, ale aj rozličnú nečistotu v úli, aby si uľahčili jej odstránenie.
Čo vieme o voskotvomých žľazách?
Voskotvomé žľazy sú umiestnené na tretej až šiestej brušnej šupinke (stemite) robotníc. Matka a trúd ich nemajú. Lesklé plochy týchto šupiniek, ktoré sú pôrovité, sa nazývajú voskové zrkadielka. Cez šupinky preniká vosk vylučovaný voskotvomými žľazami v tekutom stave na vonok; na zrkadielkach tuhne; odtiaľ ho včely odoberajú a stavajú z noho včelie dielo.
Môžu zakrpatené voskotvomé žľazy u starých včiel opäť regenerovat?
Örösi dokázal, že starým včelám lietavkám sa po výdatnom prikrmovaní bielkovinovou potravou aktivizovali voskotvomé žľazy, takže vylučovali voskové šupinky a stavali dielo. Bez bielkovinovej potravy sa žľazy nereaktivujú. Bielkovinová potrava reaktivuje súčasne aj činnosť mandibulámej (čelustnej) žľazy. Ako sme už spomínali, jej sekréť slúži ako rozpúšťadlo vosku pri stavbe diela a rozpúšťa aj propolis.
Aký význam má vôňová (Nassonovova) žľaza?
Vôňovú žľazu objavil Nassonov. Je umiestnená na prednom okraji poslednej chrbtovej šupinky (tergite) bruška. Trúd ani matka ju nemajú. Pozostáva za zhluku 500 až 600 žľazových buniek a je viditeľná, keď včela sklopí posledný krúžok hruška, ako biely terč. Ĺ˝ľaza vylučuje vôňu, ktorá je pne každé včelstvo špecifická. Vôňu výlučku rozptyľujú včely pohybom krídel do okolia svojho úľa, do miesta novoobjaveného zdroja potravy, do prostredia rojenia sa a pod. Tým umožňujú vlastným včelám orientovať sa čuchom pri návrate do úľa, pri hľadaní signalizovaného zdroja potravy, pri premiestňovaní včelstiev na krátku vzdialenosť, pri presune včelstiev pri kočovaní a pod.
Čo vieme o rektálnych žľazách?
Na vonkajšom obvode konečníka v jeho homej časti možno vidieť šesť úzkych pásikov dlhých 1 až 1,5 mm a širokých ¼ mm. Sú to tzv. rektálne žľazy. Fyziologický význam rektálnych žliaz nie je ešte známy. No usudzuje sa, že sa ich sekréť vylučuje do vnútra konečníka, kde má doteraz neznámu funkciu. Slúži asi na konzervovanie výkalov, čím brzdí rozvoj hnilobných baktérií nachádzajúcich sa vo výkalovom vačku.
Aký význam má Koževnikovova žľaza?
Koževnikovovu žľazu vytvárajú zhluky buniek, ktoré sú súčasťou žihadla. Sekréť Koževnikovovej žľazy slúži ako mazadlo, ktoré uľahčuje pohyb žihadlových pichadiel.
Čo vieme o Dufourovej žľaze?
Dufourova žľaza sa pripája k žihadlovému ústroju. Je umiestnená pri vývode jedového vačku. Jej vývod vyúsťuje v blízkosti pošvy. Podľa Schönfelda výlučok Dufourovoj žľazy uľahčuje kladenie vajíčok do buniek. Niektorí vedci považujú výlučok tejto žľazy za zložku včelieho jedu.
Čo vieme o hlienovej žľaze?
Pohlavné orgány trúda sa skladajú z hlienových žliaz, semenného vačku, semenovodov a kopulačného ústroja. Trúd má dve mohutné hlienové žľazy vakovitého tvaru. Vývody hlienových žliaz sa spájajú a pokračujú spoločným semenovodom nazývaným vystrekovací kanálik k vlastnénu kopulačnému ústroju.
Aké žľazy má včelia larva?
Vo vývoji včelej larvy sú dôležité žľazy s vnútomou sekréciou. Nemajú vývod, a preto sa ich sekréť dostáva priama do krvi. Ovplyvňujú premenu larvy na kuklu. Podobnú funkciu má hrudná žľaza, ktorú objavila L‘Héliasová. Močový orgán vytvárajú štyri žliazky rúrkovitého tvaru ústiace do prednej rozšírenej časti konečníka. Nazývame ich Malpighiho žľazy. Ďalej sa u lariev vyskytuje žľaza pysková, ktorej vývod vyúsťuje na homom okraji dolného pysku. Sekréť tejto žľazy na vzduchu tuhne v tenké vlákna, ktoré vytvárajú zámotok okolo larvy.
Ktoré žľazy napomáhajú zvliekaniu pokožky pri raste lariev?
Exuviálne žľazy vylučujú tekutinu, ktorá preniká medzi pokožku a materské tkanivo lariev. Tekutina uľahčuje oddeľovanie starej pokožky od hypodenmy. Keď sa nová pokožka vytvorí, stará pokožka puká a larva z nej vylieza. Exuviálne žľazy objavil Schnehle.