Včely robotnice

Včely robotnice

VČELY ROBOTNICE
Ako dlho žije včela v lete?
V letnom období včela žije pomeme krátko. Dĺžku života včely ovplyv­ňuje fyzické opotrebovanie, ktoré zá­visí od vzdialenosti, z ktorej prináša vodu, peľ a nektár, od sily vetra, tep­loty ovzdušia a vo veľkej miere od dedičných vlastností. Vek včiel zá­visí aj od kvality výživy, ktorou sa kŕmili v larválnom štádiu.

Ako dlho žije včela po pichnutí?
Ak má včela po pichnutí a strate ži­hadla možnosť volne lietať, hynie v priebehu niekoľkých hodín. Vo včelstve nie je už vítanou členkou a včely sa k nej správajú nepriateľ­sky. Pri pokuse s piatimi včelami, ktoré sa po pichnutí vložili v klietke späť do včelstva, brali potravu cez pletivo a čistili sa, sa zistilo, že žili 6, 38, 80, 96 a 102 hodín. Včela pich­nutá inou včelou ochmie a hneď hy­nie.

Ako dlho vydržia včely bez po­travy?
Dĺžka života včiel bez potravy závisí od ich veku a od teploty prostredia. Najdlhšie vydržia včely pri teplote 16,5°C a najmenej pri teplote 36°C. Nasýtené včely vydržia bez potravy 21 až 134 hodín. Najmenej vydržia vyletujúce lietavky (nenasýtené), a to 4 až 17 h, mladušky od 7 do 111 h (rozhoduje teplota).

Ktoré kritické teploty sú pre vče­ly nebezpečné a aké sú ich ná­sledky?
Pri teplote pod 8°C včely krehnú. Pri teplote nad 38°C začína hynúť včelí plod a pri teplote nad 40°C hynie celé včelstvo.

Ako dlho vydržia osamotené vče­ly (v klietočkách po 20 až 30 včiel) pri nižších teplotách a dostatku potravy?
Osamotené včely vydržia pri 6 až 8°C 4 až 9 dní, pri teplote 1—3°C 2 dni. (Dôležitý poznatok pri odosie­laní matiek na väčšie vzdialenosti!)

Ktoré včely prežijú zimné obdo­bie?
Takmer všetky včely vyliahnuté v auguste a začiatkom septembra prežijú zimu a mnohé z nich dožijú až do mája. Podľa výsledkov výsku­mov charkovského výskumného ústa­vu včelárskeho sa jari nedožije:
– 60,8 % včiel vyliahnutých do 26. VII.
– 17,5 % včiel vyliahnutých od 27. VII. do 26. VIII.
– 11,6 % včiel vyliahnutých od 27. VIII. do 7. IX.
– 30,0 % včiel vyliahnutých od 8. IX. do 13. X.

Akou rýchlosťou lieta včela?
Rýchlosť letu včiel závisí od mno­hých činiteľov, a to predovšetkým od sily protivetra, zaťaženia potravou, nektárom, peľom, propolisom, záso­bou vody, ďalej od vzdialenosti zdro­ja potravy, zachovalosti krídel a ve­ku lietaviek. V sťažených podmien­kach dosahuje rýchlosť včiel sotva 20 km/h, za priaznivých okolností až 24 km/h, čo odpovedá rýchlosti 5,5 až 6,7 m za sekundu. Odlietajúci roj je preto zbytočné sledovať; už ho ne­dohoníme!

Koľko potravy spotrebuje včela na prekonanie letu dlhého 1 km?
Spotreba krmiva závisí najmä od za­ťaženosti včely a povetemostných podmienok. Podľa Bettsovej spotrebuje včela na prekonanie vzdia­lenosti dlhej 1 km 2 až 40 mg medu. Preto je nevyhnutné včelám čo naj­viac skrátiť cestu k paši.

Koľko letov by musela vykonať jedna včela, aby priniesla 1 liter vody?
Keby jedna včela mala priniesť 1 li­ter vody, musela by z úľa vyletieť asi 20 000kráť.Ak rátame s plným obsahom medového vačku (60 mm3), bolo by teoreticky na prinesenie uve­deného množstva vody potrebných 17 000 letov.

Koľkokráť vyletí včela z úľa za deň v čase hlavnej znášky?
Počeť včelích výletov závisí od vzdia­lenosti zdroja nektáru, od prístup­nosti nektáru v kvetoch, od jeho množstva v kvetoch, jeho hustoty, od počasia a pod. Ak napr. včely lie­tajú na repku olejku vzdialenú od ich stanovišťa 200 až 300 m, môžu vykonať až 60 výletov za deň. V čase bohatej znášky z líp vyletia za deň 20 až 30kráť.Za obvyklých podmie­nok, napr. za znášky z poľných nek­tárodajných rastlín, slnečnice, lúčnych kvetín, včely vyletia v priebehu dňa podľa rôznych autorov asi 10kráť a v južnejších krajoch s dlhším sve­telným dňom asi 14krát.

Kedy nesie včela takmer dvoj­násobok svojej váhy?
Včela nesie takmer dvojnásobok svo­jej váhy, keď za letu vynáša trúda z úľa.

Aká je najvyššia váha potravy vo včele?
Obsah potravy v medovom vačku včely dosahuje váhu až 84 mg. U 10 tisíc včiel to predstavuje celkovú Vá­hu 0,84 kg potravy v medových vač­koch.

Koľko vážia včely?
mladuška po vybehnutí:  0,122 g

kŕmička a staviteľka:       0,134 g

včela pri prelete:           0,120 g

mladá lietavka:             0,108 g

stará lietavka:              0,075 g

Množstvo včiel v 1 kg:
11 000 robotníc vyletujúcich z úľa
9 000 lietaviek vracajúcich sa zo slabej znášky
8 000 lietaviek vracajúcich sa z vý­datnej znášky
6 500 včiel v roji

Kedy včely lietavky nepichajú?
V čase výdatnej znášky bývajú lie­tavky úplne nasaté nektárom. V ta­kom stave prakticky ani pichnúť ne­môžu. V tom období nepichajú ani lietavky s vyprázdneným medovým vačkom, lebo u nich prevláda zbera­cí pud. Obranný pud je vtedy mini­málny a včely nemajú dôvod brániť vlastné zásoby a nevšímajú si ani rozkvapkaný vlastný med, ktorý im včelár z medníkov odoberá a z plás­tov vymetá v bezprostrednej blízkos­ti úľov.

Kedy bývajú včely v priebehu dňa najmenej bodavé?
Včely bývajú najmenej bodavé me­dzi 9. až 11. h a v poobedňajšom čase medzi 15. až 17. h za predpokladu priaznivého barometrického tlaku, keď nehrozí búrka a je bezvetrie. Pri zásahoch do včelstiev nesmie byť včelár spotený. Cez ranné, polud­ňajšie a podvečemé hodiny sa zása­hy do včelstiev neodporúčajú. V bez­mračných horúčavách je výhodné včelára i včelstvo, v ktorom sa robí zásah, zatieniť proti priamym slneč­ným lúčom.

Čím sa zamestnávajú včelyro­botnice v jednotlivých štádiách života?
Na 1.—3. deň po vyliahnutí sú čistič­kami — čistia bunky, do ktorých matka bude kľásť vajíčka a robotni­ce sladinu a peľ.
Na 4.—6. deň sú kŕmičkami —kŕmia štvordňové a staršie larvy.
Na 6.—11. deň sú dojčičkami — vý­lučkami hltanových žliaz kŕmia jed­nodňové až trojdňové larvy.
Na 12.—18. deň sú staviteľkami — stavajú včelie dielo a viečkujú.
Na 18.—21. deň sú strážkyňami —strážia letáč a robia orientačné pre­lety.
Na 21. deň sa stávajú lietavkami — nosia vodu, peľ a nektár. .

Ktoré včely kŕmia matku a akou potravou?
Matku kŕmia mladé včely vo veku 6 až 12 dní sekrétom hltanových žliaz umiestnených v hlave. V uvedenom veku sú u nich tieto žľazy najviac vyvinuté. Ich výlučok — sek­réť — nie je iba potravou pre mat­ku, ale i pre plod v larválnom štá­diu a pre larvy matiek. Preto sa ten­to pokrm nazýva „materská kašič­ka“. Väčšina vedeckých pracovníkov zastáva názor, že oplodnenú matku kŕmia včely materskou kašičkou po celý živoť a nie iba v období, v kto­rom kladie vajíčka.

Aký je rozdiel medzi dojčičkou a kŕmičkou?
Dojčičky sú mladé včely vo veku viac ako šesť dní, ktoré majú už vyvinu­té hltanové žľazy vylučujúce výdat­nú kŕmnu kašičku (mliečko); touto kŕmia larvy staré až tri dni. Kŕmič­ky sú zase mladšie mladušky vo ve­ku od troch do šesť dní, ktoré kŕmia plod starší ako tri dni a aj vyliah­nuté mladušky v ich prvom dni, po­kiaľ nie sú schopné samostatne sa nasýtiť.

Čo vieme o mladuškách?
Mladušky nikdy neopustia otvorený plod a ani matku. Starajú sa o udržia­vanie optimálnej teploty potrebnej pre vývoj včelieho plodu. Matku udržujú v náležitej kondícii pri­krmovaním, aby jej vitalita v kla­dení vajíčok neklesala.

Prečo je dôležité vedieť, kedy sa včelarobotnica stáva lietavkou?
Vo včelárstve je známy „zákon 40 dní“, čo znamená, že od položenia vajíčka oplodnenou matkou po vy­vinutie včelylietavky uplynie 40 dní. Za priaznivého počasia sa z vajíčka položeného do začiatku materskej bunky už za 16 a pol dňa vyliahne matka, ktorá o 10 až 15 dní po spárení s trúdmi začne klásť vajíčka.

Z toho pre včelára vyplýva, že je potrebné regulovať kladenie oplod­nených vajíčok tak, aby bolo najin­tenzívnejšie najneskoršie 40 dní pred očakávaným obdobím hlavnej znáš­ky. Ak teda očakávame začiatok hlavnej znášky 1. júna, musíme za­čať podnecovať za účelom zvýšenia kladenia vajíčok najmenej 6 týžd­ňov pred znáškou, teda v druhej de­káde apríla. Pri dostatku zásob v úli a priaznivom počasí nie je potrebné podnecovať.

Kedy robia včely hromadné pre­lety?
Hromadné prelety sú ľudove známe pod pojmom „prášenie“. Vykonávajú ich mladé včely na šiesty až deviaty deň po vyliahnutí okolo poludnia. Svoje príbytky poznajú už z prvých očisťovacích preletov. Ich leť je mo­hutný a často podobný rojeniu. Pri­tom sa zbavujú výkalov obyčajne vo väčšej vzdialenosti od včelnice. Ak sa pri tom vyskytnú na bielom pláš­ti včelára kvapky výkalov, pochádza­jú od najmladších trojdňových včiel vykonávajúcich prvé výlety. Po tých­to hromadných preletoch stávajú sa včely už výkonnými lietavkami.

V akom veku mladušky vyletujú na prvý očisťovací preleť a aká je vtedy ich orientačná schopnosť?
Mladušky na štvrtý až piaty deň po vyliahnutí sú už v takej telesnej kondícii, že môžu opustiť svoj príby­tok na krátke vzdialenosti, ktoré sa zo dňa na deň zväčšujú. Učia sa lie­tať, ale nevedia sa ešte dobre orien­tovať, preto zalietavajú aj do cudzích včelstiev, ktoré ich ochotne prijíma­jú. Podľa Kresáka na očisťovací preleť vyletujú už trojdňové mladuš­ky, ak váha výkalového vačku je pri­bližne 20 až 25% váhy ich tela.

Aká je orientačná schopnosť včiel všeobecne?
Do veku 5 dní nijaká mladuška ne­nájde zo vzdialenosti 100 m cestu k svojmu príbytku. Desaťdňové vče­ly sa z tejto vzdialenosti už vrátia na 80%, ale zo vzdialenosti 200 m sa už nevráti ani jedna. Ak vypustí­me 18dňové včely 500 m od ich sta­novišťa, vrátia sa z nich 60%, zo vzdialenosti 2000 m sa však nevráti ani jedna. Čím sú teda včely staršie, tým z väčšej vzdialenosti sa vracajú. Zo vzdialenosti 4 km sa však už nevráti ani jedna. Ak preložíme včelnicu na vzdialenosť 4 km a vypustí­me staré včely 100 m od nového stanovišťa ešte pred definitívnym uložením včelstiev, ani jedna lietav­ka nenájde cestu k svojmu stanoviš­ťu. Ak im však umožníme orientačný prelet, niektoré lietavky sa na toto nové stanovište ešte vrátia. Z toho vyplýva, že schopnosť nájsť cestu k stanovišťu nezáleží len od veku včiel, ale aj od znalosti krajiny a jej konfigurácie.

Čo sú sliedičky?
Sliedičky sú včely—lietavky, obyčajne staršie s ošúchanými krídlami, ktoré sliedia za potravou najmä na jar a v jeseni a vždy, keď sa v prírode pri dostatočnej teplote nevyskytuje ni­jaká potrava pre včely. Sliedičky vy­sliedia prameň potravy a v kritickom stave v pude sebazáchovy napadnú slabé i bezmaterské včelstvá, vyra­bujú oplodniačiky a zapríčiňujú ra­bovačku. Táto sa môže preniesť na všetky včelstvá. Rabovačke sa dá predísť odstránením slabých a bezmatkových včelstiev (spojovaním) ako aj ich zúžením.

Ako sa prebúdza živoť vo včel­stve?
Za prebudenie života vo včelstve sa považuje čas, v ktorom začne matka klásť vajíčka. Kladenie vajíčok je biologickou nevyhnutnosťou zdravej matky, ale bez pričinenia včiel by to u nej nebolo možné. Už v zim­ných mesiacoch začínajú mladušky výdatnej šie prikrmovať matku ma­terskou kašičkou, ktorá pôsobí na vaječníky matky tak, že sa rozkla­die. Preto živoť vo včelstve prebú­dzajú včelymladušky.

Na čo používajú včely hryzadlá?
Včely používajú hryzadlá na opravu poškodených plástových buniek, na dokončenie nedostavaného, poškode­ného alebo vyrezaného diela, na úpravu plástov po vymetaní medu, na vynášanie mŕtvoliek z úľa, na vyhryzenie a odnášanie skamienko­vaného peľu, na odstraňovanie uhy­nutého plodu z plástov a mŕtvych včiel, ktoré uhynuli v bunkách hla­dom, na prestavbu diela, na tmelenie škár propolisom, na mumifikovanie škodcov zabitých včelami v úli, ak ich pre ich váhu nemohli vyniesť z úľa, na likvidáciu materských bu­niek, na odstraňovanie triesočiek z rámikov, na chytanie sliedičiek a cudzieho hmyzu a jeho lariev, pri vytmeľovaní úľa a pod.

Ktoré včely stavajú materské bunky?
Rojové materské bunky stavajú vče­ly, u ktorých voskotvomé žľazy už zanikajú. Preto na stavbu rojových materských buniek používajú vosk z už vystavaného včelieho diela, čoho dôkazom je, že tieto bunky sú tmav­šie. Náhradné materské bunky sta­vajú mladšie včelykŕmičky a sta­viteľky z panenského vosku.

Vidí včela farebne?
Včela vidí farebne, ale červenú far­bu vníma ako šedú až čiemu. Okrem toho včela zachytí aj ultrafialovú farbu, ktorú človek nerozozná, takže jej farebný sveť nie je chudobnejší než náš.

Kedy sa liahnu zakrpatené včely?
Zakrpatené včely, sotva veľkosti do­mácej muchy, sa liahnu vo veľmi starom diele, na ktorom jednotlivé bunky po vybehnutí premnohých ge­nerácií sú už také malé, že nemôžu pojať ani dostatočné množstvo po­travy potrebné pre včely v čase ich larválneho vývoja.

Možno pomocou včiel určovať diagnôzu pri zdanlivej smrti člo­veka alebo jeho chorobe?
Ako kuriozita sa uvádza, že včely sa použili na určenie diagnôzy pri spomej a zdanlivej smrti človeka. Včely zásadne mŕtvolu nepichnú a keď sú k tomu donútené, nenastane kožná reakcia, sčervenenie a zasiahnutá ob­lasť ani neopuchne. Staroveký lekár Hyppokrates pozoroval, ako vče­ly lietali na zaschnutý moč diabeti­kov, z čoho usúdil, že podľa toho možno zisťovať cukrovku. Mýlil sa však, lebo dnes už je všeobecne zná­me, že včely v moči nehľadajú cukor, ale soľ.

Poškodzujú včely šupky na do­zrievajúcom ovocí?
Včely vôbec nepoškodzujú šupky do­zrievajúceho ovocia vrátane hrozna. Z ovocia vysávajú sladinu až vte­dy, keď šupky dozrievajúcich plodov už predtým nahrýzli osy, mravce a sršne. Včelie hryzadlá sú slabé a vče­ly nimi za nijakých okolností nedo­kážu plody nahryznúť a poškodiť šupky. Výnimku tvoria jedine plody doznievajúcich malín, ktoré včely s obľubou navštevujú a v čase do­znievania, ak nie je má paša, vysá­vajú z nich sladkú malinovú šťavu.

Koľkokráť po sebe možno použiť tie isté včely na stavbu medzi­stienok?
Včely možno využiť na stavbu me­dzistienok až štyrikráť po sebe. Doká­zal to Örösi v pokuse, v ktorom striedavo prikrmoval dve včelstvá v bezznáškovom období (od 25. 8. do 25. 10.) cukrovým roztokom s prídav­kom kvasníc. Pri prvom a druhom zmetení včely skonzumovali za 10 dní 16 až 21 litrov sirupu. Potom sa spo­treba sirupu i váha včelstva postupne znižovala a pri štvrtom zmetení bola už iba 7 až 8 litrov sirupu, pri­čom váha včelstiev klesla o 75% pô­vodnej váhy. Preto je potrebné od tretieho zmetenia posilňovať ich ďal­šími včelami.

Čo je „hobľovanie“ včiel?
„Hobľovanie“ je pomalý pohyb včiel dopredu a rýchly pohyb dozadu. Tento jav možno pozorovať na le­táčovej pätke a robia ho včely hro­madne akoby na povel. Zmysel tohto pohybu nie je dosial zistený. Holand­ský včelár Minderhouť pred­pokladal, že pohyb zaviňuje peľ čer­venej a bielej ďateliny, ktorého sa chcú zbaviť. Jordan to vyvrátil, keď zistil, že „hobľovanie“ včiel mož­no pozorovať aj v období, keď ďate­liny nekvitnú. „Hobľovanie“ prestane po podaní menšej dávky krmiva. Z toho sa usudzuje, že „hobľovanie“ je prejavom túžby po znáške.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *