Anatómia včely

Anatómia včely

Z čoho je kostra včelieho tela?
Kostra včelieho tela je z chitínu. Chitín je polysacharid obsahujúci du­sík, ktorého štruktúra sa podobá štruktúre celulôzy. Stavebnou jednot­kou chitínu je však acetylglukôza­min. Chitín sa pevnosťou a pružnosťou podobá rohovine a je chemicky veľmi stály. Rozpúšťa sa varom v koncentrovanej kyseline sírovej alebo soľnej. Za studena odoláva lú­hu draselnému i zriedeným kyseli­nám. Na chitín zhubne pôsobia do­tykové jedy DDT, HCH a iné. Preto včely i ostatný hmyz hynú, keď prí­du do bezprostredného styku s tý­mito dotykovými jedmi.

Čím je pokryté telo včely?
Telo včely je pokryté chĺpkami, a to krycími, zberacími a zmyslovými. lch tvar je rozličný. Sú jednostran­ne alebo dvojstranne rozvetvené, rov­né, ploché, ohnuté a pod. Aj ich veľkosť je rozdielna. Niektoré možno vidieť len pod mikroskopom. Krycie chĺpky chránia telo pred chladom. S postupujúcim vekom sa odlamujú, podľa ich hustoty možno usudzovať o veku včiel. Zberacie chĺpky sú krátke a rozmiestnené po celom tele. Slúžia ako hmatové ústroje.

Čo sa zisťuje pri morfologickom rozbore včiel?
Pri morfologickom rozbore včiel sa zisťujú predovšetkým parametre cu­ciaka, lakťový index, počeť háčikov na zadnom krídle, dĺžka a šírka tre­tieho krúžku hruška, veľkosť pig­mentovanej plochy na treťom tergite bruška, dĺžka holene a stupeň pig­mentácie (farby). Pre účely takéhoto zisťovania sa zasiela výskumnému ústavu včelárskemu 100 včiel na vý­skum.

Z čoho sa skladá každý hrudný a brušný krúžok včiel?
Hruď je zložená zo štyroch krúžkov, ktoré sú medzi sebou pevne spojené. Každý hrudný článok je zložený zo štyroch šupiniek: chrbtovej, dvoch bočných a brušnej. Tri páry nôh sú upevnené v kĺboch bočných šupiniek na 1., 2. a 3. hrudnom krúžku. Krídla sú upevnené medzi bočnými a chrb­tovými šupinkami na 2. a 3. hrud­nom krúžku. Okrem toho sú na hru­di 3 páry prieduchov, z ktorých prvý a najväčší je na chrbtovej šupinke druhého krúžku pod predným okrajom prvého páru krídel. Bruško ro­botnice i matky sa skladá zo šiestich krúžkov medzi sebou pohyblivo spo­jených pleurami (blankami). Na chrbtových šupinkách po oboch stra­nách sú umiestnené prieduchy (stig­my). Na 3. až 6. brušnej šupinke sú štyri páry voskových zrkadielok. Bruško trúda opisujeme v otázke 93.

Koľko očí má včela?
Včela má dva druhy očí. Tni z nich sú jednoduché a dve zložené. Má te­da celkom 5 očí. Toľko lch má aj matka a trúd. Jednoduché oči majú po jednej klenutej šošovke. Umiest­nené sú na temene hlavy. Zložené oči sú umiestnené po stranách hla­vy; majú obličkovitý tvar a pozostá­vajú z mnohých jednoduchých očiek, ktoré ku sebe tesne priliehajú. Majú tvar klenutých šestbokých políčok nazývaných facety. Preto ich nazý­vame facetové oči. Z každého rohu facetového očka vyrastá chĺpok sú­bežne s osou oka. Preto chĺpky pri videní nie sú včelám na prekážku. Obraz zložených očí je nejasný —mozaikový; jeho ostrosť vyrovnávajú jednoduché očká. Vo veľkom zomom priestore videnia zloženými očami sú jednoduché oči koordinujúcim čini­teľom pri vyhľadávaní detailov zdrojov znášky.

Aké rozmery má zložené oko včely?
Zložené oko robotnice má povrchovú plochu 2,2 mm2. Plocha oka matky je 1,8 mm2, trúda 9,04 mm2.

Z koľkých jednoduchých očiek pozostáva zložené oko včely?
Oko robotnice je zložené z viac ako 4000 jednoduchých očiek nazývaných facety. Matka ich má 3500 a trúd až 9000.

Ako sa tvorí a ukladá pokož­kové farbivo?
Pokožka včiel je sfarbená molaníno­vým farbivom. Toto čiemohnedé až čieme farbivo vzniká okysličením melanogénu, ktorý je odpadovým produktom trávenia bielkovín. Okys­ličovací proces podmieňuje enzým oxidáza, ktorý sa nachádza vo väč­šom množstve v krvi kukiel v ob­dobí, keď sa im sfarbuje pokožka. Tmavšie sfarbené bývajú spravidla tie včely, ktoré prekonávali vývoj pri nižšej teplote, pri ktorej v dô­sledku väčšej spotreby potravy zo­stáva viac odpadových látok (Kre­sák).

Čo sú prieduchy a koľko ich majú larvy i dospelé včely?
Dýchacie orgány včiel sa skladajú zo sústavy prieduchov, dýchacích va­kov, vzdušníc a vzdušnicových vlá­sočníc. Týmito ústrojmi sa privádza k bunkám tela vzdušný kyslík a odvádza sa kysličník uhličitý a vodná para. Včely a ich larvy majú po oboch stranách tela po 10 priedu­chov — stigiem. Sú to vyúsťujúce otvory vzdušníc na povrchu tela. (Tri páry na hrudi a 7 párov na brušku.) Aj larvy majú po desať prieduchov na každej strane.

Čo je lyžička a na čo ju včely potrebujú?
Ústne ústroje včely sú zložité. Z nich nás zaujíma cuciak a jazyk. Cuciak je zložený z dvoch pyskových hma­tadiel a dvoch vonkajších ďasien. Tým vzniká akási rúrka, pomocou ktorej včely nasávajú tekutinu. Stre­dom cuciaka prechádza jazyk, ktorý je zakončený lyžičkou. Jazyk s lyžič­kou používajú včely pri preberaní potravy od druhej včely a na vycu­ciavanie malých zvyškov sladiny, a to aj z povrchu tela iných včiel.

V čom je uložený čuchový or­gán trúda, ktorým vyhľadáva rujnú matku?
Pre vyhľadávanie rujných matiek má trúd o jeden článok bičíka tyka­diel naviac. Bičík tykadiel robotnice i matky má 10 článkov. Trúd ich má 11. Pomer vnímavosti matky a trú­da je 1:15. V desiatich článkoch bi­číka tykadiel matky je len asi 2000 čuchových platničiek, zatiaľ čo trúd ich má vine ako 30 000.

Kde majú včely uložený slucho­vý orgán?
Včely vnímajú jednak svoje vlastné zvuky, napr. týtanie matky, pričom na okamih zostávajú bez pohybu, jednak cudzie zvuky. Neznášajú zvuk kosy a na kosca hneď útočia. Slu­chový orgán včiel sa podarilo nájsť Johnstonovi. Chordotonálne ú­stroje, ktorých výbežky sú napnuté vo forme blanky, sú uložené v druhom článku tykadla nazývanom kolienko. Vyúsťujú v jamôčkach na blanke, ktorou sa bičík tykadla pripája na kolienko. Platničky tohto zmyslového orgánu sa zvukovými alebo vzdu­chovými vlnami rozochvievajú ako struna (preto chordotonálne!), z čo­ho vyplýva, že ide o ústroj sluchu.

Čo vieme o tykadlách?
Tykadlá umiestnené na hlave včiel pozostávajú z 12 článkov. Trúd ich má 13. Články tykadiel sú duté a tvoria súvislú článkovanú rúrku vy­plnenú jemným pletivom, cez ktoré prechádza krv a nervy. Schenk rozlišuje na tykadlách 5 zmyslových orgánov. Povrch posledných článkov bičíka tykadiel je riečicovite dierko­vaný. Základný článok, ktorým sa tykadlo pripája na hlavu, sa nazýva násadec. Jeho pokračovaním je ko­lienko, ktoré umožňuje lomenie ty­kadiel, a preto aj tykadlá včiel patria do skupiny lomených tykadiel. Ostat­né články tykadiel tvoria bičík. Pohyblivosť tykadiel všetkými smermi obstarávajú štyri svaly uložené v prechode násadca a hlavy. Po amputo­vaní tykadiel strácajú včely okrem iného aj orientačnú schopnosť.

Ako sa nazývajú jednotlivé články včelej nohy?
Všetky formy včiel majú po troch pároch nôh, ktoré sú rovnako člán­kované. lch jednotlivé články, začí­najúc od tela, sú: bedro, chochol, stehno, holeň, päta, články chodidiel, pazúrik, priľnavý lalôčik. Okrem to­ho na prednom páre nôh je blanitý výčnelok, ktorý slúži včele na čiste­nie tykadiel. Na prostrednom páre nôh je trň, ktorým ukladá peľ zo zadných nôh do buniek. Na zadnom páre nôh je peľový košíček, v ktorom včela prináša peľ do úľa. Na tomto páre nôh je aj peľové tlačidlo, kto­rým včela utláča peľ do košíčka.

Čim sa líšia nohy matiek od nôh robotníc?
Päty včiel sú zariadené na donáša­nie peľu a na preberanie voskových šupiniek z podbrušných krúžkov. Toto zariadenie matkám chýba. No­hy matiek a robotníc sa odlišujú aj farbou. Matky majú nohy hnedé, robotnice ich majú čieme.

Ako si včely čistia tykadlá?
Všetky formy včiel majú na homom okraji päty prvého páru nôh polkruhovitý výrez obrubený tuhými krát­kymi chĺpkami vytvárajúcimi polkruhový hrebienok. Do výrezu si včela vloží tykadlo, v ňom ho pridrží výčnelkom a cez hrebienok ho nie­koľkokráť pretiahne. Takto sa tykad­lo zbaví prachu a iných nečistôť.Ty­kadlá musia byť vždy čisté, lebo sú v nich uložené veľmi jemné zmyslo­vé ústroje.

Ako nazývame chĺpky na pä­tách včelích nôh?
Päty sú najväčším článkom chodidiel včiel. Na vnútomej strane sú poras­tené chĺpkami, pomocou ktorých si včely čistia telo; nazývame ich zberacie kefôčky. U robotníc na zadnom páre nôh smerujú tieto kefôčky na­dol a sú usporiadané do 9 až 11 ra­dov nad sebou. Slúžia včele pri zbie­raní peľu.

Akú funkciu má osamotený chĺ­pok na dne peľového košíčka včely?
Podľa Hodgesovej má osamo­tený chĺpok v košíčku na zadnom páre nôh významnú úľohu pri zberaní peľu a tvorbe peľových obnô­žok. Po amputovaní chĺpkov sú peľové obnôžky malé, lebo sa bez chĺpka v košíčku neudržia. Podľa spôsobu ukladania viacfarebných peľov do košíčkov sa zistilo, že peľ sa pri ukladaní otáča okolo chĺpka pomo­cou prostredných nôh a formuje sa špirálovite na spôsob ulity.

Čo vieme o statike včelieho letu?
Lietanie umožňujú dva páry krídel. Za letu sú medzi sebou bezpečne spojene a to tak, že háčiky na pred­nej žilke zadného páru krídel zapad­nú do zadnej žilky predného krídla. Počeť háčikov na jednom krídle je 13 až 29. Len čo včela prisunie pred­né krídla k telu, háčiky sa zo žliabku rúrkovitej žilky samovoľne vypo­ja a včela môže pohodlne priložiť krídla k telu. Priehľadné blanité krídla sú rebrovite popretkávané žil­kami, čo zabezpečuje statiku letu. Aby sa plochy predných krídel za letu príliš nenamáhali a dovoľovali aj potrebný ohyb v pozdĺžnom sme­re, nie sú dve priečne žilky v strednej tretine predného krídla priraste­né k žilke, ku ktorej smerujú. Toto umožňuje ohyb krídla bez namáhania priečnych žiliek.

Koľko kmitov robí včelie krídlo?
Hansenove pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletujúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počeť kmitov zvy­šuje na 274 za sekundu. Krídla vče­ly, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, ne­oplodnená 253 a trúd 207.

Aké rozmery majú včelie krídla?
Podľa Stellwaaga je najväčšia dĺžka a šírka predného krídla robot­nice, matky a trúda nasledujúca:

robotnica                     matka                               trúd

dĺžka      9,25mm                        9,5mm                          11,5mm

šírka      3,1mm                           3,25mm                        3,85mm

Akú plochu zaberajú roztvorené krídla robotnice a aká je ich nosnosť?
Podľa Bettsovej je plocha roz­tvorených krídel 45 až 54 mm2 váha oboch párov krídel dosahuje asi 0,575 mg. Normálne zaťaženie na 1 mm2 je 1,6—1,8 mg. Ak je zaťaže­nie krídel väčšie, včela nemôže lietať.

Aký dlhý je včelí cuciak?
Meraním dĺžky včelieho cuciaka sa zaoberali mnohí vedci, pričom do­chádzali k rozličným výsledkom, pretože nepoužívali jednotný systém merania. Podľa Hejtmánka cuciak robotníc je dlhý 5,7 až 7,1 mm. Koževnikov nameral najväčšiu dĺžku cuciaka 6,475 mm, Afana­siev 6,62 mm, Kulagin u tma­vých a červených včiel 6,69 mm, u vlašiek 6,25, u cypeniek 6,5 a naj­väčšiu dĺžku cuciaka 6,75 mm. Podľa Zandera cuciak matky me­ria 3,5 mm, cuciak trúda 4 mm. Cuciak južnejších plemien je dlhší, sevemých kratší. V Poľsku sa zaobe­rali umelým inseminovaním kamiky s kaukazankou Chvalkovský, Za­vilský a i. Podľa ich meraní do­sahujú kríženky F1 generácie dĺžku cuciakov od 7,19 do 7,49 mm, takže môžu zberať nektár aj z ďateliny lúčnej, ktorá má nektárie hlboko ulo­žené, takže bežne sú nepristupné pre včely.

Čo možno rozoznať na tele lar­vy včely v priebehu jej vývoja?
Na larve včely ako celku možno v priebehu jej vývoja rozpoznať až 21 krúžkov; z prvých 6 sa vyvinie hla­va, z ďalších štyroch hruď a z ostat­ných bruško. Na larve možno rozpo­znať základy tykadiel, základy nôh a krídel. Na jej hlave sú slabo ro­zoznateľné základy budúcich očí a veľmi primitívne ústne orgány.

Na koľko častí sa delí tráviaci aparáť larvy?
Tráviacim aparátom larvy je črievko, ktoré má tri časti: prednú, strednú a zadnú. Medzi prednou a strednou častou je svalnatá chlopňa, ktorá sa v ďalšom vývoji zmení na česlo. Chlopňa nedovoluje zažitine vrátiť sa späť. Medzi strednou a zadnou častou črievka larvy je svalnatá prie­hradka nazývaná pylonická chlopňa, ktorá puká až na konci vývoja lar­vy, keď sa larva prvý raz vykaľuje. Močovodné orgány — Malpighiho žľazy ústia do zadnej časti črievka.

Z ktorých častí sa skladá trá­viaci aparáť včely?
Tráviaci aparáť alebo tráviaca rúra včely sa začína ústnym otvorom, za ktorým nasleduje hltan. Tieto časti sú umiestnené v hlave. Cez hruď pokračuje tráviaci aparáť pažerákom, ktorý po prechode cez stopku ústi do medového vačku. V medovom vač­ku je umiestnené česlo spojené s čes­lovou rúrkou. Za medovým vačkom pokračuje žalúdok, z ktorého výživ­né látky prechádzajú do tela. Pokra­čovaním žalúdka je tenké črevo. Medzi žalúdkom a tenkým črevom, tesne pred pylonickou chlopňou vyús­ťujú trubičky Malpighiho žľazy. Ten­ké črevo je napojené na výkalový vak so 6 rektálnymi žľazami. Výka­lový vak sa napokon končí koneční­kom. Po odstrihnutí hlavy možno zo včely vytiahnuť tráviaci aparát, ak pinzetou zachytíme posledný seg­menť bruška.

Aká dlhá je tráviaca rúra ro­botnice, matky a trúda?
Tráviaci aparáť včelyrobotnice za­čínajúc ústami a končiac vývodom konečníka je 35 mm dlhý, matky 39 mm a trúda 47 mm.

Čo je tukové teleso larvy a akú má funkciu?
Všetky volné priestory telovej du­tiny larvy sú tukovým telesom. Tu­kové teleso je akousi zásobárňou živín, z ktorých larva trávi počas za­kuklenia, keď neprijíma nijakú po­travu. V tomto vývojovom štádiu tukového telesa nápadne ubúda.

Akú funkciu má tukové teleso včiel?
V tele dospelých včiel je tukové te­leso uložené prevažne v brušku, menej v ostatných častiach tela. V brušku vytvára vrstvy pod pokožkou a čiastočne tukom obaľuje aj tráviace ústroje. Tukové teleso je najviac vy­vinuté u tých robotníc, ktoré sa vy­liahli koncom vegetačného obdobia. Tukové teleso je dobro vyvinuté aj u matky. Trúdy ho majú zakrpatené. úľohou buniek tukového telesa je nahromadiť prebytočné výživné lát­ky z krvi, ktoré sa využívajú pri činnosti žliaz, najmä pri tvorbe vos­ku, pri vylučovaní kŕmnej kašičky u mladých včiel, pri tvorbe vajíčok u matky a pri ochrane proti hladu. V zimnom období a studenom počasí poskytuje tukové teleso včelám te­pelnú ochranu.

Čo vieme o peritrofickej mem­bráne (hraničnej blanke)?
Peritrofická membrána (hraničná blanka) obaľuje potravu v žalúdku. Chráni bunky výstelky žalúdka napr. pri trávení peľu, ktorého nestrávi­teľné šupinky sú ostré. Blanka je priepustná pre žalúdočné šťavy na­pomáhajúce trávenie, a opačne, cez ňu prechádzajú živiny do výstelko­vých buniek žalúdka. Hraničná blan­ka neustále dorastá a jej zvyšky z volného konca zasa odchádzajú s nestrávenými zvyškami do tenké­ho čreva. Od priepustnosti hraničnej blanky závisí do určitej miery aj re­zistentnosť voči chorobám, menovite proti nozematôze.

Čo je česlo?
Česlo je svalnatý ústroj skladajúci sa z hlavy, krčka a rúrky. Hlava je umiestnená v medovom vačku. Krček spája medový váčok so žalúdkom a rúrkaumiestnená v žalúdku. Potrava z medového vačku sa dostáva do žalúdka činnosťou svalstva hla­vičky česla cez krček a rúrku. Táto rúrka nepropustí zažitú potravu zo žalúdka späť do medového vačku. Preto nektár, ktorý včela prináša v medovom vačku a vyvrhuje do bu­niek plásta, je absolútne čistý a ne­môže byť znečistený potravou, ktorá už raz prošla česlom a rúrkou do ža­lúdka.

Aké rozmery má včelí žalúdok?
Priemer žalúdka robotnice, matky i trúda je približne 2 mm. Jeho dĺžka u robotnice dosahuje 12 mm, u mat­ky 13 mm a u trúda 19 mm. Sú to vonkajšie rozmery. Vnútomý obsah žalúdka tvorí približne polovicu ob­sahu naplneného medového vačku. Podľa Stecheho má lumen ža­lúdka (vnútomý obsah) práve vy­liahnutej včely 7 mm3, dojčičky a kŕmičky 21 mm3 a lietavky 9 mm3.

Koľko sladiny sa vmestí do me­dového vačku a ako dlho vy­drží včela s jedným nasýtením v zime?
Kapacita medového vačku podľa ne­raní Merilla priamo súvisí s medným výnosom včelstva. Priememý obsah medového vačku padla Arm­brustera je 57,77 mm3. Naplne­ný medový vačok váži 0,069 g. Bettsová udáva maximálny obsah me­dového vačku 66,6 mm3. V tejto sú­vislosti nás zaujíma, ako dlho vydrží včela s jedným nasýtením v zime. Keby včela využívala v zimnom ob­dobí potravu výlučne len pre seba, vydržala by s jedným nasýtením až štyri týždne. Časť svojej potravy však odovzdáva aj iným včelám v zi­mujúcom včelstvo; podľa množstva odovzdávanej potravy sa musí čas­tejšie nasycovať. Odovzdávanie vlast­nej potravy iným včelám sa nazýva „trofalaxia .

Čo je to stopôčka (petiolus)?
Stopôčka je malá rúročka, ktorá spá­ja hruď včely s jej bruškom. Umiest­nená je práve v ťažisku včely. Cez tento útvar umožňujúci pohyb bruš­ka všetkými smermi prechádzajú všetky hlavne vnútomé orgány včely medonosnej.

Čo vieme o krvnom obehu a srdci včely?
Tak ako všetok hmyz, aj včela má krvný obeh. Krvná tekutina, ktorá je riedka a žltohnedého zafarbenia, volne prúdi pomedzi všetky vnútomé ústroje a končatiny včely. Toto prúdenie krvi zabezpečuje tzv. chrb­tová cieva rozdelená na komôrky pospájané medzi sebou blanitými chlopňami. Tento útvar nazývame srdce, pretože má hlavný podiel na uvádzaní krvi do pohybu.

Aké zloženie a funkciu majú po­hlavné orgány matky?
Matky majú dokonale vyvinuté po­hlavné orgány, ktoré sú zložené z va­ječníkov, vajcovodov, spoločného vaj­covodu, pošvy, pohlavného vývodu, semenného vačku a kladielka (žihad­la) s jedovými žľazami. Vaječníky matky sú párovou žľazou. Sú zložené z vajíčkových rúrok zostavených do dvoch hruškovitých útvarov. Každý hruškovitý útvar obsahuje 140 až 200 vaječných rúrok, v ktorých sa vy­tvárajú jednobunkové vajíčka; ulo­žené sú jedno vedľa druhého. Do­zrievajú postupne pri prechode rú­ročkami. Najzrelšie sú pri prechode do vajcovodov. Vajcovody oboch va­ječníkov sa spájajú v spoločnom vý­vode (spoločný vaj covod) a prechá­dzajú do pošvy. V pošvo prichádzajú vajíčka do styku so spemmiami za se­menného vačku.

Čo vieme o čeľustnej (mandibu­lámej) žľaze?
Čeľustná žľaza je umiestnená pri vy­ústení kĺbu čeľuste nazývanej man­dibula. Má tvar plochého vaku, kto­rý je akousi „nádržkou“ pre vytvo­rený výlučok. Ĺ˝ľaza je najviac vy­vinutá u matky, menej u robotníc a najmenej u trúdov. Jej výlučok slúži ako rozpúšťadlo vosku; rozpúšťa aj propolis. Pretože je najviac vyvinutá u matky, predpokladá sa, že sekréť mandibulámej žľazy ovplyvňuje trá­venie bielkovín. Novšie sa zistilo, že u matiek je podstatnou súčasťou vý­lučku tejto žľazy feromon nazývaný materská látka, prostredníctvom kto­rého si včely uvedomujú prítomnosť matky. Pozri tiež otázku 76.

Čo vieme o jedovej žľaze robot­níc?
Jedová žľaza má tvar tenkého kaná­lika, ktorý je u robotnice 1 až 2,5 cm dlhý. Jedová žľaza je rozdelená pred zakončením na dve krátko vetvy, ktorých konce sú hruškovite zhrub­nuté. Jedová žľaza vylučuje včelí jed.

Čo vieme o jedovej žľaze mat­ky?
Matka má veľmi dobre vyvinuté dve jedové žľazy. Jedna z nich je nitko­vitá, 40 až 50 mm dlhá, na konci rozdelená na dve krátko vetvičky. Pred vyústením do kladielkového žliabika sa rozširuje do jedového vačku. Druhá jedová žľaza je oveľa kratšia, rúrkovitá; jej steny sú zlo­žené z mnohých záhybov. Vyúsťuje tiež do kladielkového žliabika popri vývode jedového vačku. Výlučok veľkej jedovej žľazy má kyslú reak­ciu, malej zásaditú. Podľa Carle­ta sa jed stáva účinným len vtedy, keď sa výlučky oboch jedových žliaz zmiešajú.

Je jedový vačok mladušky na­plnený jedom?
Mladuška po vyliahnutí má len ne­patmé množstvo jedu, a preto ani nepichá. Jedové žľazy sa u nej začínajú rozvíjať až v prvých dňoch jej života. Jedový vačok sa naplní jedom až okolo 18. dňa jej života. Potom jedové žľazy atrofujú a vylu­čovanie jedu sa končí. V tom čase včely strážia letáč. Po vyprázdnení jedového vačku sa vytvorí nový jed, ale táto schopnosť sa u starších včiel veľmi znižuje. Matka má jedový va­čok naplnený už prvý deň po vyliah­nutí, a preto je schopná bojovať so súčasne vyliahnutými sestrami, pri­padne ich ešte v materských bunkách zničiť. Sama vyhryzlo zboku otvor do bunky a cezeň matku v bunke usmrtí. Pozri tiež otázku 60.

Aký rozdiel je medzi žihadlom robotnice a matky?
Ĺ˝ihadlo včelyrobotnice je predovšet­kým obranným ústrojom. Na konci má 10 späť ohnutých zúbkov. Preto keď robotnica pichne, nemôže žihad­lo vytiahnuť späť, takže si vytrhne celý žihadlový aparáť a hynie. Ĺ˝i­hadlo matky má iba tri zúbky. Matka žihadlo z rany po pichnutí vytiahne, a preto môže pichnúť viac­kráť.Ĺ˝ihadlo matky sa nazýva kla­dielko, lebo pomocou noho aj kladie vajíčka.

Od čoho závisí sekrécia jedu v jedovej žľaze a ktorá jeho zložka pôsobí na krvný tlak?
Množstvo vylučovaného jedu v jedovej žľaze závisí od veku včely. Začí­na sa tvoriť hneď po jej vyliahnutí, aj keď včela žihadlo ešte nepoužíva. Vlastná produkcia a naplnenie jedo­vého vačku sa začína medzi 10. až 16. dňom života včely. Strážkyňou sa včela stáva vtedy, keď je jej je­dová žľaza už v maximálnej činnos­ti, teda medzi 16. až 20. dňom jej života. Po 20. dni začína jedová žľaza zakrpatievať a po 30. dni je už jej činnosť nepatmá. Vo včelom jede je najmenej 8 aktívnych zložiek. Jed­nou z významných zložiek je hista­mín, ktorý pôsobí na krvný tlak.

Ktoré žľazy chýbajú matke?
Matka svojich potomkov nikdy ne­kŕmi a nikdy pre potomstvo nesta­via bunky. Preto ani nemá orgány produkujúce potravu a vosk, ť.j. hltanové a voskotvomé žľazy.

Čo vieme o hltanovej žľaze?
Hltanová žľaza je umiestnená v hla­vo robotníc. Jej výlučkom (sekrétom) kŕmia robotnice plod, matku i trúdy. Matka a trúdy hltanovú žľazu ne­majú. Táto žľaza má dve vetvy, je hroznovitého tvaru dlhá 2×2 cm. Činnosť žľazy je podmenená vekom včiel, ročným obdobím a množstvom otvoreného plodu vo včelstvo. Ĺ˝ľaza sa začína rozvíjať už prvý doň po vyliahnutí včely. Na tretí doň už poskytuje výlučok. Činnosť tejto žľazy vrcholí na 7. až 10. doň a úplne zaniká na 25. doň života včely. Bez bielko­vinovej potravy (peľu) hltanové žľazy kŕmnu kašičku nevylučujú.

Kedy sa začínajú tvoriť základy hltanových žliaz u včely?
Základy hltanových žliaz sa začinajú u včely tvoriť až na konci vývojové­ho štádia kukly; vytvorené sú už v období imága. Hltanové žľazy sú vynútenou potrebou pre prechod vče­ly samotárskej k spoločenskému ži­votu včely medonosnej.

Čo vieme o pyskovej (labiálnej) žľaze?
Pyskovú žľazu pozostávajúcu z dvoch párových vetiev uložených v hlave i hrudi majú všetky pohlavné formy včiel, teda matka, robotnica i trúd. Spoločný vývod oboch párových ve­tiev vyúsťuje v blízkosti koreňa ja­zyka. Výlučok pyskovej žľazy je neutrálnej reakcie a má iba fyzikál­ny význam. Výlučkom tejto žľazy sa navlhčujú chĺpky jazýčka, čím sa udržuje ich pružnosť. Včely týmto výlučkom navlhčujú tuhú potravu, aby sa rozpustila a mohli ju tak na­cuciavať, ale aj rozličnú nečistotu v úli, aby si uľahčili jej odstránenie.

Čo vieme o voskotvomých žľa­zách?
Voskotvomé žľazy sú umiestnené na tretej až šiestej brušnej šupinke (stemite) robotníc. Matka a trúd ich nemajú. Lesklé plochy týchto šupiniek, ktoré sú pôrovité, sa nazývajú voskové zrkadielka. Cez šupinky preniká vosk vylučovaný voskotvomý­mi žľazami v tekutom stave na vo­nok; na zrkadielkach tuhne; odtiaľ ho včely odoberajú a stavajú z noho včelie dielo.

Môžu zakrpatené voskotvomé žľazy u starých včiel opäť rege­nerovat?
Örösi dokázal, že starým včelám­ lietavkám sa po výdatnom prikrmo­vaní bielkovinovou potravou aktivizovali voskotvomé žľazy, takže vy­lučovali voskové šupinky a stavali dielo. Bez bielkovinovej potravy sa žľazy nereaktivujú. Bielkovinová po­trava reaktivuje súčasne aj činnosť mandibulámej (čelustnej) žľazy. Ako sme už spomínali, jej sekréť slúži ako rozpúšťadlo vosku pri stavbe diela a rozpúšťa aj propolis.

Aký význam má vôňová (Nasso­novova) žľaza?
Vôňovú žľazu objavil Nassonov. Je umiestnená na prednom okraji poslednej chrbtovej šupinky (tergite) bruška. Trúd ani matka ju nemajú. Pozostáva za zhluku 500 až 600 žľazových buniek a je viditeľná, keď včela sklopí posledný krúžok hruš­ka, ako biely terč. Ĺ˝ľaza vylučuje vôňu, ktorá je pne každé včelstvo špecifická. Vôňu výlučku rozptyľujú včely pohybom krídel do okolia svoj­ho úľa, do miesta novoobjaveného zdroja potravy, do prostredia rojenia sa a pod. Tým umožňujú vlast­ným včelám orientovať sa čuchom pri návrate do úľa, pri hľadaní sig­nalizovaného zdroja potravy, pri premiestňovaní včelstiev na krátku vzdialenosť, pri presune včelstiev pri kočovaní a pod.

Čo vieme o rektálnych žľazách?
Na vonkajšom obvode konečníka v jeho homej časti možno vidieť šesť úzkych pásikov dlhých 1 až 1,5 mm a širokých ¼ mm. Sú to tzv. rektál­ne žľazy. Fyziologický význam rektálnych žliaz nie je ešte známy. No usudzuje sa, že sa ich sekréť vylu­čuje do vnútra konečníka, kde má doteraz neznámu funkciu. Slúži asi na konzervovanie výkalov, čím brzdí rozvoj hnilobných baktérií nachádza­júcich sa vo výkalovom vačku.

Aký význam má Koževnikovo­va žľaza?
Koževnikovovu žľazu vytvárajú zhlu­ky buniek, ktoré sú súčasťou ži­hadla. Sekréť Koževnikovovej žľazy slúži ako mazadlo, ktoré uľahčuje po­hyb žihadlových pichadiel.

Čo vieme o Dufourovej žľaze?
Dufourova žľaza sa pripája k žihad­lovému ústroju. Je umiestnená pri vývode jedového vačku. Jej vývod vyúsťuje v blízkosti pošvy. Podľa Schönfelda výlučok Dufouro­voj žľazy uľahčuje kladenie vajíčok do buniek. Niektorí vedci považujú výlučok tejto žľazy za zložku včelie­ho jedu.

Čo vieme o hlienovej žľaze?
Pohlavné orgány trúda sa skladajú z hlienových žliaz, semenného vačku, semenovodov a kopulačného ústroja. Trúd má dve mohutné hlienové žľazy vakovitého tvaru. Vývody hlienových žliaz sa spájajú a pokračujú spoločným semenovodom nazývaným vystrekovací kanálik k vlastnénu kopulačnému ústroju.

Aké žľazy má včelia larva?
Vo vývoji včelej larvy sú dôležité žľazy s vnútomou sekréciou. Nema­jú vývod, a preto sa ich sekréť do­stáva priama do krvi. Ovplyvňujú premenu larvy na kuklu. Podobnú funkciu má hrudná žľaza, ktorú ob­javila L‘Héliasová. Močový or­gán vytvárajú štyri žliazky rúrkovitého tvaru ústiace do prednej rozší­renej časti konečníka. Nazývame ich Malpighiho žľazy. Ďalej sa u lariev vyskytuje žľaza pysková, ktorej vý­vod vyúsťuje na homom okraji dol­ného pysku. Sekréť tejto žľazy na vzduchu tuhne v tenké vlákna, ktoré vytvárajú zámotok okolo larvy.

Ktoré žľazy napomáhajú zvliekaniu pokožky pri raste lariev?
Exuviálne žľazy vylučujú tekutinu, ktorá preniká medzi pokožku a ma­terské tkanivo lariev. Tekutina uľahčuje oddeľovanie starej pokožky od hypodenmy. Keď sa nová pokožka vytvorí, stará pokožka puká a larva z nej vylieza. Exuviálne žľazy objavil Schnehle.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *