Včelia pastva a výroba medu

Včelia pastva a výroba medu

Čo láka hmyz na kvety?
Hmyz na kvety láka farebnosť koruny kvetu i tvar celej rastliny. Ešte účinnejším lákadlom opeľovačov je vôňa kvetov a rastlín, ktorú vytvárajú éterické oleje vylučované rastlinami v čase ich kvitnutia. Na vylučovaní vône kvetov je založený princíp drezúry včiel na požadovanú kvitnúcu kultúru. No najúčinnejším lákadlom pre opeľovačov rastlín je ich nektár a peľ.

Čo sú nektárie?
Nektárie sú žľazy v kvetoch rastlín, ale aj na listoch a palistoch, ktoré vylučujú sladinu nazývanú nektár. Nektárie v niektorých kvetoch sú pre včely nedosiahnuteľné, pretože sú uložené hlboko v kvetných rúrkach. Včely si preto pomáhajú tak, že nahryznú kvetnú rúrku zboku a cez vytvorenú štrbinu vycuciavajú z rúročky nektár.

Ktoré klimatické podmienky ovplyvňujú tvorbu nektáru?
Na tvorbu nektáru vplýva intenzita slnečného žiarenia, nočná i denná teplota vonkajšieho vzduchu, vlhkosť vzduchu, výdatnosť dažďov, denná hodina, sila vetra a nadmorská výška.

Aká je najpriaznivejšia teplota pre tvorbu nektáru?
Pri teplotách od 16 do 25°C dosahuje tvorba nektáru maximum. Stupeň teploty závisí od chúľostivosti kvetu rastliny na teplotu. Lipy a agáty vyžadujú vysoké teploty (okolo 26°C). Kvety malín medujú už pri teplotách okolo 16°C. Pri vyšších teplotách a nízkej relatívnej vlhkosti sa u nich nektár vysušuje. Kvety višne začínajú vylučovať sladinu už pri teplote 8°C.

Kedy prestáva vylučovanie nektáru v kvetoch?
Ak neberieme do úvahy nepriaznivé počasie, kedy kvety nektár prirodzene nevylučujú, vylučovanie nektáru prestáva hneď po opelení kvetov. Vylučovanie nektáru má aj priamu súvislosť s vôňou kvetov. Po opelení kvetov zaniká aj ich vôňa, okvetie začína vädnúť.

Ako môžeme zvýšiť produkciu nektáru?
Dbáme predovšetkým na výber vhodnej nektárodajnej kultúry, prihnojenie vhodným hnojivom zvyšujúcim nektárodajnosť, uvažujeme s prípadným využitím podkultúry a ponechávame rastliny na semeno.

Koľko vody obsahuje nektár?
Najnižšiu a najvyššiu hranicu vody v nektáre kvetov nie je možné jednoznačne stanoviť. Závisí to nielen od druhu kvetov, ale hlavne od povetemostných podmienok, ktoré najviac ovplyvňujú obsah vody v sladine. Treba mať pritom na zreteli teplotu vzduchu, jeho tlak, vlhkosť, silu vetra, denný čas, slnečný svit, druh oblačnosti a pod. Za priaznivých okolností sladina obsahuje okolo 50 percenť vody, obyčajne sa však obsah vody pohybuje od 55 do 70 percent. Nektár s vyšším obsahom vody si včely spravidla už nevšimnú.

Akú koncentráciu musí mať nektár, aby ho včely rozoznali od vody?
Aby včely rozoznali nektár od vody, musí obsahovať najmenej 9% cukru. Nektár s menším obsahom cukru berú včely iba ako vodu. Tento poznatok sa využíva v praxi pri jamom podnecovaní. Ak chceme podnecovať a nie iba napájať, musíme v 9 litroch vody rozpustiť najmenej 1 kg cukru. Takéto „podnecovanie“ však možno považovať len za lákadlo včiel na vodu a možno ho použiť len vtedy, keď včely majú v úľoch dostatok zaviečkovaných zásob.

Aké množstvo vody musia včely z prineseného nektáru odstrániť?
Závisí to od obsahu vody v sladine. Ak sladina obsahuje 50% vody, musia z nej odpariť 30%. To znamená, že z jedného litra prinesenej sladiny zostáva iba 70% medu. Vo váhovom vyjadrení to predstavuje 0,98 kg medu z jedného litra sladiny. Sladina má pri 50% koncentrácii vody špecifickú hmotnosť 1,28 kg/dm3.

Ako zahusťujú včely donesený nektár?
Lietavka, ktorá doniesla v medovom vačku nektár, odovzdá ho 4—5 mladším robotniciam, ktoré ho opäť pomocou cuciaka odovzdávajú ďalším 8—10 mladým včelám. Takto sa môže nektár donesený jednou lietavkou rozdeliť vo včelstve až medzi 50 robotníc. Tieto odobratý nektár vyvrhujú z medového vačku na miesto medzi cuciakom a spodnou častou hlavy a po vyprázdnení celého medového vačku nektár opäť prehĺtajú a pretláčajú do medového vačku. Pri vyvrhovaní a prehltávaní do nektáru primiešavajú výlučok hltanových žliaz, a tak ho zahusťujú. Toto včely opakujú dovtedy, kým sa nektár nezahustí na 70%. Ďalšie zahusťovanie nektáru týmto spôsobom už nie je možné, lebo taký hustý nektár už včela veľmi ťažko pretláča cez úzky pažerák. Nektáromed uložený do buniek včely ďalej zahusťujú mechanickou cestou — intenzívnym vetraním medziplástových uličiek. Len čo sa obsah buniek takýmto spôsobom zahustí na 78—80%, začnú včely bunky viečkovať, aby med, ktorý je hygroskopický, nepohlcoval vlhkosť zo vzduchu.

Za aký čas zahusťujú včely sladinu na hustotu medu?
Čas, za ktorý včely zahustia donesenú sladinu na hustotu medu závisí od teploty vzduchu, jeho relatívnej vlhkosti a od sily včelstva. Podľa Svobodu zahustia včely sladinu na hustotu medu za 108 hodín, teda za 4 a pol dňa. V silných včelstvách za teplého a pomeme suchého počasia proces zahusťovania sladiny prebieha podstatne rýchlejšie. Tak za silnej znášky môže silné včelstvo za tri dni medník nielen úplne zaniesť nektárom, resp. medovicou, ale aj začať s viečkovaním buniek. Za týchto pomerov je výhodné poskytnúť včelstvám čo najviac prázdnych plástov, aby včely mohli sladinu rozložiť do čo najväčšieho množstva buniek. Takto ušetrí včelár včelám veľa energie a urýchli zrenie a viečkovanie medu.

Kedy možno začať s vytáčaním medu?
Ak z plásta s naplnenými bunkami nakloneného do vodorovnej polohy pri údere druhou rukou obsah buniek nevykvapkáva, možno med vytáčať, a to aj vtedy, ak bunky nie sú ešte zaviečkované. Tvrdenie, že med možno vytáčať až vtedy, keď sú bunky do polovice plásta zavlečkované, teda nie je správne. Pri slabej znáške med totiž nemusí byť v plástoch vôbec zaviečkovaný, hoci je už zrelý. Môže sa tiež stať, že plásty sú sčasti zaplnené zaviečkovaným medom a sčasti nezrelým medom (ak sa znáška po prerušení opäť objavila). Pri postupe podľa uvedenej nesprávnej rady by včelár takmer z polovice vytočil nezrelý med. Preto sa treba o hustote obsahu nezaviečkovaných buniek vždy presvedčiť uvedeným spôsobom.

Čo vieme o flórokonštantnosti včiel?
Včely v čase hlavnej znášky nepreletujú z jedného druhu kvetu na iný, ale navštevujú spravidla kvety toho istého druhu rastliny dotiaľ, kým im množstvo a hustota nektáru v tomto druhu rastlín vyhovuje. Preto sú včely podľa Darwina najlepšími botanikmi na zemeguli.

Aký prínos pre včelárstvo znamená A. F. G u b i n?
Vedecký pracovník Gubin vypracoval metódu usmemenia náletu včiel na určitú nektárodajnú kultúru za účelom jej opeľovania. Takýto usmemený náleť včiel je známy aj pod názvom „drezúra včiel“.

Na akú vzdialenosť lietajú včely za pašou?
Vzdialenosť, ktorú prekonávajú včely za pašou, závisí od konfigurácie terénu a výdatnosti paše. Čím je vertikálna členitosť terénu väčšia, tým je aj leť včiel kratší. Pri výdatných agátových znáškach lietajú včely iba na vzdialenosť niekoľko 100 metrov od svojho stanovišťa. V rovnom teréne, ak nie je v blízkosti zdroj výdatnej znášky, vyhľadávajú ju včely aj na vzdialenosť vyše 3 kilometrov. Z ekonomického hľadiska najrentabilnejšie sú vzdialenosti letu včiel za pašou do jedného kilometra.

Môže byť smer vetra príčinou zníženia mednej znášky aj pri výdatnom medovaní rastlín?
Jedným z faktorov, ktorý môže veľmi ovplyvniť výsledky mednej znášky, je smer vetra. Včely by mali za zdrojom paše lietať vždy proti smeru vetra a vracať sa s nákladom v smere vetra. Najlepšie je umiestniť včelstvá v strede kvitnúcej kultúry; vtedy si smer letu radia samy. Dvaja kočovníci s rovnako silnými včelstvami na jednom kočovnom stanovišti, vzdialení od seba niekoľko 100 metrov, môžu byť prekvapení veľmi odlišným výsledkom produkcie medu zavineným práve rozdielnosťou smenu vetra.

Medujú rastliny viac ráz cez vegetačné obdobie?
Rastlina, ktorá v určitom roku už prestala medovať, druhý raz nemeduje. To znamená, že ak sme kočovali na nektárodajnú kultúru a tá následkom zhoršenia počasia prestala medovať, môžeme včelstvá premiestniť k inému medujúcemu prameňu. Výnimkou sú rastliny, ktoré kvitnú v priebehu roka dvakrát, ako napr. ďateliny.

Koľko hektárov lesnej plochy sa ráta priememe na jedno včelstvo?
V niektorých lesných komplexoch sa na štvorcovom kilometri neuživí ani jedno včelstvo, zatiaľ čo v iných 10 i viac včelstiev. Závisí to v prvom rade od druhu kvitnúcej kultúry, ďalej od veku porastu, zloženia pôdy a nadmorskej výšky. Na jedno včelstvo sa ráta priememe 10 ha lesnej plochy. Výmera lesnej plochy v ČSSR je 4 662 790ha, čo znamená, že na tejto rozlohe by bob potrebné rozostaviť pol milióna včelstiev.

Koľko kvetov musia včely navštíviť, aby nazbierali 1 kg medu?
Ak vieme, že obsah medového žalúdka je až 60 mm3, poznáme množstvo cukru vylúčeného jedným kvetom za 24h v mg a obsah vody v sladine, môžeme približne vyrátať, koľko včiel sa musí zúčastniť na zbere sladiny, aby priniesli 1 kg medu. (Prinesená sladina ešte nie je med, lebo ten môže obsahovať najviac 22% vody.) Ak chcú včely nazbierať 1 kg medu, musia navštíviť až 5 miliónov kvetov. Bez včiel ako najlepšieho opeľovača by nebolo semien ani ovocia.

Množstvo cukru vylúčeného rozličnými kvetmi

Rastlina Obsah

cukru %

Množstvo cukru vylúčeného za 24h v mg
Cesnak (Allium paniculatum) 48 0,1
Horčica polná (Sinapis arvensis) 35 0,065
Broskyňa (Prunus persica) 38 1,8
Čerešňa (Prunus avium) 21 0,5
Višňa (Prunus cerasus) 15 1,2
Slivka (Prunus domestica) 15 0,5
Jabloň (Malus pumila) 24 0,7
Hruška (Pirus communis) 16 0,3
Malina (Rubus idaeus) 46 7,6
Čemica (Rubus fruticosus) 49 1,9
Agáť (Robinia pseudoacacia) 55 1,0
Ďatelina plazivá (Trifolium repens) 40 0,04
Ďatelina purpurová — inkamáť (Trifolium incamatum) 31 0,07
Ďatehna lúčna (Trifolium pratense) 23 0,08
Štúrovník (Lotus comiculatus) 40 0,08
Komonica biela (Melilotus albus) 36 0,04
Lucema (Medicago falcata) 33 0,07
Vičenec, ligrus (Onobrychis sativa) 45 0,24
FazuIn šarlátová, turecká (Phaseolus coccineus) 37 2,9
Bôb (Vicia faba) 22 4,2
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) 69 1,1
Vŕbka úzkolistá (Chamaeuerium angustifolium) 44 0,02
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) 32 0,8
Lipa malolistá (Tiba cordata) 35 0,6
Lipa striebrolistá (Tilia tomentosa) 26 0,7
Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) 76 0,04
Hluchavka biela (Lamium album) 42 0,8
Ríbezľa čiema (Ribes nigrum) 26 1,3
Ježibaba guľatohlavá (Echinops sphaerocephalus) 51 2,0
Nevädza poľná (Centaurea cyanus) 34 0,2
Slnečnica (Helianthus annuus) 37 0,2
Pohánka (Fagopyrum sagittatum) 43 0,9
Ibiš lekársky (Althaea officinalis) 38 0,5
Imelovník biely (Symphoricarpos rivularis) 23 2,0

Aký význam má agáť pre vče­lárstvo?
Agáť patrí v oblastiach s kontinen­tálnou klímou medzi najvýznamnej­šie nektárodajné rastliny. Začína kvitnúť v 5.—6. roku po výsadbe a vo veku 20 rokov je už výbomou nektárodajnou rastlinou. V južných krajoch Slovenska kvitne v druhej dekáde mája a poskytuje prvotriednu znášku vyhľadávaného medu. Najlepšie meduje pri teplotách vyše 20°C. Za bezvetemého počasia, ak je vzduch preplnený vodnými para­mi, môže denný váhový prírastok medu prekročiť aj 10 kg. Nevýhodou agátových porastov pre včelárstvo je ich veľká citlivosť na mrazy. Z toho dôvodu v MLR porasty agátu pred mrazom zahmľujú, čím sa môžu zmiemiť škody miemejších mrazov. čistý agátový med je jasný a tak­mer bezfarebný.

 

Koľko nektáru obsahuje kveť maliny?
Jeden malinový kveť vylúči za 24 h priememe 25 mg nektáru v koncentrácii 30 až 60% a niekedy dokonca aj vyše 70% cukru. Maliny Patria medzi najvýznamnejšie nektárodajné rastliny. Čemice vylučujú iba 4 mg nektáru z jedného kvetu s obsahom 49% cukru. Okrem nektáru posky­tujú oba druhy včelám aj peľ.

Prečo v poľnohospodárstve ne­pestujú facéliu vo väčšom roz­sahu?
Hoci facélia je včelársky veľmi vý­znamná rastlina, v poľnohospodárstve sa ako krmovina nepresadila . Jej byle totiž už počas vývinu drevnatejú a sú nechutné. V miešankách s vikou a horčicou je však vhodná na silážovanie. Môže sa tiež použiť na zelené hnojenie.

Je levanduľa nektárodajná rast­lina?
Levanduľa je kríčkovitá rastlina, kto­rá sa pestuje u nás na menších plo­chách ako droga. V južnom Francúzsku a v Bulharsku ju pestujú na väčších plochách pre vzácne aroma­tické látky vyhľadávané v kozmetickom priemysle. Levanduľa výbome meduje, a preto včelári na ňu ko­čujú a dosahujú dobré výsledky v znáške.

Čo vieme o pagaštane konskom?
Pagaštan konský má pre včelárov ako nektárodajná rastlina len ne­patmý význam, pretože vytvára len bezvýznamná množstvo nektáru. Je však jedinečným zdrojom peľu v ob­dobí bezprostredne pred kvitnutím agátu, keď je nedostatok iných peľo­dajných rastlín. Poskytuje peľ tma­vočervenej farby.

Čo vieme o jedlom gaštane?
Gaštan jedlý je významnou peľodajnou i nektárodajnou drevinou. Vo Švajčiarsku, v Nemecku i v Juhoslávii, kde tvorí rozsiahle monokultúry, včelári zo vzdialených miesť naň kočujú. U nás sa vyskytujú iba ojedinelé lokality v okolí Bratislavy, Modrého Kameňa ako pozostatok po vpáde Turkov na Slovensko. Med z jedlého gaštana je v zahraničí veľmi vyhľadávaný a platia zaň najvyššie ceny, lebo obsahuje eskulín a eskuletín — látky s liečivým účinkom, ktoré sa v iných druhoch medu ne­vyskytujú.

Koľko nektáru obsahujú kvety vičenca?
Bez prihnojovania vylúči 100 kvetov vičenca 6,9 mg a pri dobrom hnojení až 12,5 mg nektáru. Na jednom ha sa otvorí denne až 50 miliónov kve­tov vičenca. Kvitne mesiac. Jedno­tlivé kvety môžu včely navštíviť až 21kráť.Po ôsmej návšteve sa už ďalšie oplodnenie kvetov nezvyšuje.

Čo vieme o vlčom bôbe?
Vlčí bôb (Lupinus) poskytuje včelám len peľ, pretože táto motýlokvetá rastlina má všetkých 10 tyčiniek zras­tených v rúrku, v ktorej sú nektánie včelám neprístupné. U motýlokvetých rastlín, ktoré majú zrastených iba 9 tyčiniek a desiata je volná, je nektár včelám prístupný.

Je hrach nektárodajnou rastli­nou?
Každá motýlokvetá rastlina je nek­tárodajná, v hrachovom kvete sa však nektár vylučuje veľmi hlboko, a preto sa včely k nemu nedostanú. Kvitnúce plochy hrachu nemajú pne­te pre včely nijaký význam.

Kedy obletujú včely raž a iné trávy?
Príčinou náletu včiel na raž a iné trávy je vreckatá huba kyjanička purpurová (Claviceps purpurea Tu.), všeobecne známa ako námel, ktorá vyrastá z ražného klasu vo forme malého, mieme ohnutého rožka tma­vomodrosivej až čiemej farby. Na jar sa dostávajú spóry tejto huby do ražného klasu, v ktorom sa začne tvoriť cukematá medovica. Najprv sú to iba malé kvapky, ktoré sa ne­skoršie zväčšujú a stekajú po klase. V miestach, kde sa námel pestuje umele pre farmaceutické účely, tvorí huba toľko medovice, že možno z nej získať aj znášku čistého námelového medu.

Koľko kvetov je v úbore slneč­nice a aká je jej medná bonita?
Úbor slnečnice obsahuje okolo 1500 jednotlivých kvietkov. Kvietky začí­najú rozkvitať postupne od vonkaj­šieho obvodu ku stredu úboru. Roz­kvitnutie každého kvietka trvá dva dni. Prvý deň doznievajú len peľni­ce, blizna je schopná prijať peľ až na druhý deň. Ak nenastane opele­nie, môže kvietok kvitnúť aj dva týždne. Za priaznivých podmienok môžu včely z jedného ha slnečníc zobrať približne 75 kg nektáru. Vče­lársky význam slnečnice spočíva v tom, že kvitne v období, keď sa včelstvá pripravujú na zimu a keď peľ a nektár najviac potrebujú. Okrajové kvety na úbore obsahujú 0,239 mg, stredné 0,142 a vnútomé 0,095 mg nektáru.

Aký význam z hľadiska včelár­skeho majú topinambury?
Topinambury sú hľuznaté rastliny, ktorých hľuzy podobné zemiakom sú jedlé už za surova. Vysadzujú sa v le­soch ako krmivo pre diviačiu zver. Hodnotou sa vyrovnajú zemiakom. ich vňať je vysoká 2 m. Jej vrcholce zakvitajú drobnými bielymi kvietka­mi, ktoré včely hojne navštevujú, pretože poskytujú sladinu i peľ v ča­se, keď je to najpotrebnejšie v auguste až septembri.

Aká je medná výťažnosť lúk?
Medná výťažnosť lúk závisí od pome­ru bôbovitých rastlín ku trávam. Na trvalých lúkach, ktoré obsahujú v po­raste najviac 15% ďatelinovín, je mednatosť 8 až 20 kg z 1 ha. Na do­časných lúkach s 35—50% zastúpe­ním ďatelinovín je 20—30 kg z 1 ha.

Ktoré dreviny poskytujú peľ i nektár v predjarí?
Najviac peľu 1 nektáru v predjarí poskytujú rakyty. Liesky a jelša po­skytujú iba peľ, ktorý sa však vy­užije iba v rokoch s priaznivým po­časím v čase ich kvitnutia. Hojné peľovanie rakýť umožňuje intenzív­ne rozrastanie sa plodu v období, keď je rasť včelstiev veľmi potrebný pre hospodáme využitie neskoršej znášky z agátu, repky, lipy, vičenca a tak ďalej.

Aký význam pre včely majú ovocné dreviny?

Množstvo peľu a sladiny, ktoré po­skytujú niektoré ovocné dreviny vče­lám, najlepšie vidieť z pripojeného prehľadu (podľa Jacobyho), kde čísla 1—4 vyjadrujú množstvo peľu a nektáru (1 — málo, 2 — priememe, 3 — veľa, 4 — veľmi veľa);

  Nektár Peľ
Egreš 4 2
Ríbezľa 3 1
Čerešňa 3 2
Višňa 3 2
Slivka 3 2
Jabloň 3 4
Hruška 2 3
Malina 4 3
Čiema ríbezľa 3 1
Marhuľa 1 3

 

Mednatosť ovocných druhov na je podľa Maurena nasledovná:

višne 54,15 kg, čerešne 14,43 kg, sliv­ky 18,7 kg, hrušky 0,75 kg.

 

Med z ovocných stromov je svetlo­žltý až žltohnedý a vyznačuje sa vy­sokým obsahom fruktózy. Má jemnú arómu pochádzajúcu od éterických olejov.

 

Vytvára douglaska medovicu?
Douglaska je strom podobný našej jedli, ale má jemnejšie ihličie. Po­chádza zo Sev. Ameriky. V posled­nom čase sa začína v širšom merad­le pestovať aj u nás. Zo včelárskeho hľadiska panuje predstava, že stro­my dovezené z cudzích kontinentov neposkytujú medovicu, lebo chýbajú vošky, ktoré sú pre tvorbu medovice nevyhnutné. V sevemom Porýnsku v lete r. 1960 však zistili, že douglas­ky výdatne poskytovali medovicu. Pretože sa táto záležitosť dotýka aj nás, treba zistiť, aký druh vošiek je potrebný pre tvorbu medovice a aké mravce douglasky navštevujú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *