Trúdy

Trúdy

Koľko trúdov býva v jednom včelstve?
V normálnom včelstve býva okolo 2000 až 3000 trúdov. Matka však môže položiť v jednom včelstve aj nie­koľko desaťtisíc trúdích vajíčok, ak sa včelstvo k tomu vedie umelými zá­sahmi včelám, menovite na manipu­lačnom rámiku; z rámika sa trúdie vajíčka periodicky likvidujú vodným kúpeľom, aby sa tak oddialilo rojenie silných včelstiev.

Ako dlho žijú trúdy?
Trúdy žijú až pol roka. Obyčajne však nehynú prirodzenou smrťou. Po splnení svojho poslania stávajú sa vo včelstvách zbytočnými, včely im nedovoľujú brať potravu, takže zo­slabnú, a potom ich vyháňajú z úľa. Vysilené padajú z letáčových pä­tiek na zem a tam predčasne hynú. Pokiaľ sú schopné letu, hľadajú zá­chranu v bezmatkových včelstvách, v ktorých ich trpia aj v zimnom ob­dobí. V tomto prípade si predlžujú živoť až do prirodzenej smrti.

Koľko vážia trúdy?
Podľa Peterku a Hejtmánka pohybuje sa priememá váha trúdov medzi 237,9 až 240 mg. Prvý údaj platí pre kaukazské, druhý pre naše domáce trúdy. Staršie trúdy sú vá­hove ľahšie než tie, ktoré sa práve vyliahli. Priememá váha mladých trúdov kaukazského plemena je 294,9 mg a domáceho plemena 251,5 miligramu. Váha hybridných (kríže­ných) trúdov sa pohybuje medzi 251,4 až 288,8 mg.

Ako dlho je trúd schopný oplod­niť matku a čo z toho vyplýva?
Podľa Zandera trúd môže oplod­niť matku od ôsmeho do štmásteho dňa po vyliahnutí. Špeciálnymi pokusmi na včelnici Timirjazevovej pôdohospodárskej akadémie sa však zistilo v čase od 20. V. do 10. VII. 1952 na viac ako 6000 trúdoch, že začínajú byť schopné oplodňovania na desiaty deň po vyliahnutí a ich vitalita začína klesať až po 38. dni ich života. No aj po 50. dňoch reago­valo na dráždenie ešte 37% trúdov a na tlak už lba 6%. To znamená, že trúdy aj v takom vysokom veku (7 týždňov) sú schopné sa páriť. Z to­ho vyplýva, že ak chceme mať oplod­neniaschopné trúdy už pri vybie­haní matiek, musia byť trúdie va­jíčka nakladené najmenej 16 dní pred zakladením materských buniek.

Sú všetky trúdy schopné oplod­ňovať matku?
Schopnosť oplodňovať matky majú len trúdy živené mladuškamidojčič­kami, lebo len ony sú schopné pri­praviť špeciálnu výživu nevyhnutnú pne vývin pohlavných orgánov na­plnených spermiami. Ostatné trúdy sú bezcenné a včelstvo ich vyháňa z úľa.

V ktorom čase vyletuje najvyšší počeť trúdov z úľa?
Najviac trúdov vyletuje z úľa podľa Kepeňu medzi 13. a 15. hodinou pri vonkajšej teplote 22 až 32°C a ustálenom bezvetemom počasí. Trú­dy vyletujú prvý raz z úľa už na 4. deň po vyliahnutí. Najviac ich však vyletúva na 10. až 12. deň po vyliah­nutí a posledné začínajú vyletúvať na 16. deň. Väčšina trúdov vyletuje dva až štyrikráť za deň. Trúdy vyletujúce iba raz za doň sú pohlavne nevyspeľé.

Sú schopné páriť sa s matkou aj trúdy pochádzajúce z vajíčok od trúdokladných matiek a trúdic?
Trúdy pochádzajúce od trúdokladnej matky alebo trúdice, vyliahnuté v trúdích bunkách, sú celkom nor­málne a môžu sa páriť. Trúdy vyliahnuté z robotničích buniek vo včel­stvo s hrbatým plodom sú zakrpate­né a nie sú vhodné na párenie.

Podľa čoho môžeme ustálil pri­bližný čas možného rojenia?
Približný čas možného rojenia môžeme ustáliť podľa prvých vajíčok položených do trúdích buniek v nor­málnom včelstvo. Ak sa rojenie ne­zdrží počasím, možno ho očakávať približne o 32 dní po zakladení trú­doviny trúdími vajíčkami. Podľa to­ho sa vieme riadiť aj pri plemennom chove tak, aby sme v čase liahnutia sa matiek mali už k dispozícií aj po­hlavne zrelé trúdy.

Z koľkých článkov sa skladá bruško trúda?
Bruško trúda sa skladá z chrbtových (tergity) a brušných (stemity) šupi­niek. Šupinky sú medzi sebou po­spájané blankami (pleury). Jednotli­vé články hruška nazývame ľudove krúžkami zadočka. Trúd má sedem chrbtových a osem brušných krúž­kov. (Matky a robotnice majú po šesť chrbtových a brušných krúž­kov.)

Čo má trúd na konci bruška?
Trúd má na konci bruška kefku. Je to chľpkový obrasť posledného krúž­ku hruška a slúži ako hmatový ústroj.

Čo vieme o bielookých trúdoch?
Bielooké trúdy sú normálne vyvinu­té trúdy, iba na zložených očiach ma­jú biely sklovitý povlak, pre ktorý nevidia. Po vyletení z úľa padajú na zem a viac sa nevrátia. Po od­lúpnutí bieleho povlaku pinzetou trúdy opäť vidia. Pri liahnutí bielo­okých trúdov treba vymeniť matku.

Čo vieme o trúdoch vychovaných v materských bunkách?
Trúdie larvy chované v materských bunkách včely kŕmia materskou ka­šičkou. Zistil to Smith v Kanade a jeho výsledky potvrdil aj Köhler vo Würzburgu mikroskopickým skúmaním peľových zŕn v potrave takýchto trúdov. Následky takéhoto kŕmenia sa prejavili v nadmemnom množstve trúdieho semena (spermií), ktoré však holo vo veľkej miere cho­robne zmenené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *