Biológia včiel

Biológia včiel

Čo je gén?
Gén je dedičná vloha podmieňujúca vznik určitej vlastnosti organizmu. Predpokladá sa, že všetky vlastnos­ti organizmu majú svoje gény. Súbor všetkých génov sa volá genotyp. Pred­poklad existencie génov sa zakladá na poznatku, že pri krížení môže určitá vlastnosť na väčší počeť gene­rácii vymiznúť bez stopy. Pri určitej voľbe rodičovského páru sa však v ďalších generáciách v plnej miere znovu objaví.

Čo sú chromozômy?
Chromozômy sú paličkovité, zmieč­kovité alebo kyjovité útvary jadra vznikajúce v bunkách pri ich ko­nečnom delení. ich počeť je pre roz­ličné druhy organizmov konštantný. Sú vlastnými orgánmi dedičnosti, no­siteľmi génov prenášajúcich dedičné vlastnosti. V pohlavných bunkách (vajíčko, spermatozoidy, peľ) je po­čeť chromozômov polovičný. Po sply­nutí pohlavných buniek pri oplodnení sa počeť chromozômov zdvojná­sobí.

Ako dlho vydrží zmrazená sper­ma?
Trúdia sperma sa udržala po zmra­zení na —79°C až 16 dní aktívna. Aj keď sa zmrazeným trúdím semenem doteraz nijaká matka neoseme­ňovala, predsa je veľmi významná už skutočnosť, že tak dlho zastala aktívna. Čas, aký spermie vydržia vo vitálnom stave, závisí od ich ošet­renia pred zmrazením.

Môžeme rozoznať vek vajíčka podľa jeho sklonu v bunke?
V staršej i novšej literatúre čítame, že položené vajíčko v bunke prvý doň stojí, na druhý deň sa nakláňa a na tretí deň leží na dne bunky. Tento názor je nesprávny. Vajíčko si zachová rovnakú polohu a uhol sklonu počas všetkých troch dní, po­kiaľ je vajíčkom. Až krátko pred vyliahnutím larvičky sa vajíčko pri zvláštnych pohyboch položí na dno bunky. Nemeniteľnosť polohy vajíč­ka vysvetlil Örôsi v jednej zo svo­jich prác a jeho názor potvrdil aj Dupraw v USA a Weis v NSR.

Aký je priebeh vývoja vajíčka?
Vývoj vajíčka prebieha v ovariolách matky. Po jeho položení do bunky sa začne vo vajíčku vyvíjať zárodok, pričom dochádza k tzv. prvot­nej segmentácii, pri ktorej sa vajíčko delí priečnymi ryhami na rad krúž­kov ležiacich vedľa seba — tzv. seg­menty. Je ich celkove 21, posledné dva v priebehu vývoja miznú. Vývoj zárodku vo vajíčku pri teplote 35°C trvá 3 dni. Na segmentoch (okrem prvého a posledného, ktoré sa nazý­vajú akron a telson) možno pozoro­val embryonálne základy budúcich končatín.

O čom pojednáva fyziolôgia včiel?
Fyziolôgia je náuka o životných funkciách organizmov rastlín, živo­číchov i človeka. Je prevažne experimentálnou vedou využívajúcou metódy fyziky a chémie. Vo fyziolôgii včiel sa študujú procesy výživy, trá­venia, dýchania, celkovej premeny látok (metabolizmu), rastu, pohybov a rozmnožovania. Skúma vplyv vonkajších podmienok (teplo, svetlo, vo­da) na rýchlosť a kvalitu životných reakcií.

Čím sú pripevnené vajíčka na dne buniek?
Usudzuje sa, že vajíčka pri kladení matkou prichádzajú do styku s lep­kavou hmotou vytváranou mohut­nou jedovou žľazou, ktorá je 40 až 50 mm dlhá. Je však pravdepodob­nejšie, že vajíčko navlhčuje sekréť Dufourovej žľazy, ktorým sa prile­puje na dno bunky. Táto žľaza je iba 1 mm dlhá a má tvar plochej rúroč­ky. Nie je ale jedovou žľazou.

Čo je partenogenéza?
Partenogenéza číže samooplodnenie je jav, pri ktorom za z neoplodnene­ho vajíčka môže vyvíjať organizmus. U včiel sa takýmto spôsobom vyví­jajú trúdy.

Aké je vajíčko krátko pred vy­liahnutím larvy?
Vajíčko pred vyliahnutím larvy je perlovosivej farby a pod jeho pre­hľadným povrchom sa už dajú pozo­rovať obrysy zárodku.

Aké parametre má vajíčko a z akých častí sa skladá?
Vajíčko je jednobunkový útvar. Meria približne 1,5 mm. Váži 0,11 až 0,15 mg. Na 1 kg by bolo potrebné asi 7,6 miliôna vajíčok, ktoré by vy­produkovalo asi 50 vitálnych matiek za jeden rok. Konce vajíčka za na­zývajú pôly. Vypuklá strana vajíčka je budúcou brušnou stranou včely. Vajíčko je obalené blankou nazýva­nou choriôn. Blanka má na povrchu kresbu šesťbokých plošiek. Vajíčku chýba bielko. Na prednom pôle va­jíčka je malý otvor — mikropyle, cez ktorý doň vnikajú spermie pri jeho oplodnení.

Ako dlho vydržia vajíčka schop­né života mimo úľa?
Podľa Weissa sa nepodarilo udržať vajíčka mimo úľa dlhšie ako 3 dni. Najmenej vydržali vajíčka prechová­vané v chladničke. Najmladšie va­jíčka a vajíčka pred liahnutím boli na odloženie najchúľostivejšie. Podľa našich pozorovaní životnosť vajíčok je podmienená ich skladovacou tep­lotou.

Ako prebieha ďalší vývoj va­jíčka?
Vajíčko hneď po položení začína pri potrebnej teplote dozrievať. Účelom dozrievania je vytvoriť z jednobun­kového zárodku neustálym delením bunkových jadier mnohobunkový zá­rodok. Po 15 hodinách od prvého delenia jadra je už povrch vajíčka pokrytý jednou vrstvou buniek. Tej­to forme hovoríme blastula. Po 21 hodinách sa už znateľne zvýšia bun­ky na vypuklej strane a vytvára sa tzv. zárodočný pás. Bunky zárodoč­ného pása pri ďalšom narastaní ne­majú dosť miesta a preto sa prevaľujú dovnútra vajíčka, čím sa po celej dĺžke zárodočného pása vytvorí znateľná priehlbinka. Voláme ju prvotná brázdička. Tá sa postupne prehlbuje a zhora sa čoraz viac uza­viera, až napokon zrastie a vytvorí mikropylámu rúrku, ktorú nazývame embryonálne črievko“. Embryonálny vývoj včely matky, robotnice i trúda prebieha za priaznivej teploty, ť.j. 3435°C, tri dni. Ak je teplota niž­šia, vývoj za predlžuje.

Za aký čas od položenia vajíčok sa liahnu matky, robotnice a trúdy?
Vývin nie je u všetkých včiel rov­naký. Napríklad vývin matky trvá 16 dní, včely robotnice 21 dní a trúda 24 dni. V priebehu vývojových štádií matky, robotnice a trúda za larvy, predkukly a kukly zvliekajú spolu 6kráť.Prvé až štvrté zvliekanie nastáva v prvom až štvrtom dni larválneho štádia. Piate zvliekanie nastáva v prvom dni predkukly a posledné, šieste zvliekanie deň pred liahnutím včely.

Aký je rozdiel v kladení vajíčok medzi matkou a trúdicou?
Do buniek normálnej dĺžky robotni­čieho diela kladie matka vajíčka pri­bližne do stredu dna bunky. Trúdica má pomeme kratšie bruško, a preto nemôže položiť vajíčko na dno bun­ky, ale ho kladie na bočné steny bu­niek.

Kedy pridávajú včely potravu ku vajíčku?
Örösi mikroskopickým pozorova­ním zistil, že včely dojčičky pridáva­jú k dozrievajúcemu vajíčku kŕmnu látku; pomocou tejto kŕmnej látky sa larva po vyliahnutí zbavuje oba­lu, ktorý by jej bez pridania kŕmnej látky zostal na hlave v podobe akej­si prilby a larva by uhynula. Larvy vyliahnuté z vajíčok, ku ktorým vče­ly nemali prístup a nemohli im pri­dávať kŕmnu latku uhynuli, zatiaľ čo larvy vyliahnuté z vajíčok, ku kto­rým včely mali prístup, sa vyvíjali normálne. Názor, že včely pridáva­jú potravu larvičke až po jej vyliah­nutí z vajíčka, je teda úplne ne­správny.

Ako rýchlo rastú robotničie lar­vy a od čoho závisí ich váha?
Váha larvy robotnice za z pôvodných 0,11 mg po vyliahnutí zvýši do štá­dia, v ktorom ju prestávajú včely kŕmiť, na 150 mg, čo je 1364náso­bek pôvodnej váhy. Larva matky dosahuje vtedy váhu až 300 mg (2727násobek) a larva trúda 360 mg (3272násobek). Veľkosť i váha larvy zá­visí od výdatnosti kŕmenia plodu.

Ako sa liahne včelia larva?
Liahnutie larvičky pozorovali V USA tak, že do Petriho misiek so správ­nou teplotou a vlhkosťou vzduchu vložili dná buniek s vajíčkami. Tak bolo možné sledovať liahnutie cez mikroskop bez vyrušovania včelami v úplnom pokoji. Liahnutie larvy sa začína ľahkým pohybom vajíčka, na ktorom sa v blízkosti jeho stredu ob­javí malá kvapôčka šťavy pravdepo­dobne z trhlinky vajíčkového obalu. Šťava sa rozširuje po jeho povrchu. Obal vajíčka mizne pravdepodobne rozpustením šťavou. Larva sa ohne ako luk a pomaly klesá na bok ku dnu bunky a začne dýchať. Celý po­stup liahnutia trvá 20 až 60 minúť.Pritom v bunke ešte nie je kŕmna šťava včiel, ktorá by mohla narušo­val rozpúšťanie obalu vajíčka (pozri otázku 166).

Ako vplýva na vonkajší vzhľad (exteriér) matiek prostredie v priebehu vývoja?
Ak prijaté plemenivo zo včelstva so známymi dedičnými vlastnosťami rozdelíme medzi dve rozdielne silné chovné včelstvá (jedno slabé, druhé silné), dostaneme dva druhy matiek odlišujúcich sa od seba farbou i veľ­kosťou. Matky vychované v chovnom včelstvo plnom životného elánu sú bledé a väčšie. Matky vychované v slabom včelstvo sú tmavé a men­šie.

Kedy sa včelia larva prvý raz vykaľuje a čo sa stane s jej vý­kalmi?
Po štvrtom zvliekaní pokožky sa lar­va v bunke vzpriamuje a hlavou smeruje k ústiu bunky. V tom čase sa jej otvára chlopňa stredného čriev­ka a larva sa po prvý raz vykaľuje. Po vykalení sa vzpriamená larva za­priada, čim vznikne okolo nej akýsi povlak — obal a voláme ho košieľka (kokôn). Výkaly larvy zostávajú teda pod košieľkou a košieľka po vyliah­nutí zostáva v bunke hygienickým opatrením, aby sa neskôr položený plod, med alebo peľ nedostali do priameho styku s výkaľmi. Exkre­menty (výkaly) lariev zostanú teda navždy pod košieľkami v plástoch, pokiaľ plásty nezlikvidujeme a ne­získame z nich vosk.

Aký je rozdiel medzi larvou a kuklou?
Larvy včiel sú pohyblivé, prijímajú potravu a nepodobajú sa dospelému hmyzu. Kukly sú nehybné, neprijí­majú potravu a pred konečnou fázou vývoja sa už veľmi podobajú dospelému hmyzu.

Čo sa stane s larvou po vytvo­rení zámotku?
Po vytvorení zámotku zostane larva nehybne ležať na dne bunky, ktorú v celej dĺžke vyplňuje telom. Je to tzv. obdobie predkukly, ktoré trvá u matky jeden deň, u robotnice dva a u trúda tri dni. Tým sa začína vlastná premena v kuklu.

Prečo včelie dielo tmavne?
Bunky plástov sa zmenšuj úmeme s počtom generácii, ktoré sa v nich vyliahli. K stenám bunky okrem zá­motkov prisychajú zvlečené pokožky lariev, zvyšky kŕmnej kašičky a vý­kaly larvy. Preto je včelie dielo čo­raz tmavšie, ťažšie a menej hodnot­né a musí sa obnovovať, v opačnom prípadne by nevyhnutne nastala de­generácia včiel.

Kedy včely uzavrú nad larvou bunku?
Včely nad larvou uzavrú bunku vte­dy, keď dno bunky larva svojím te­lom už úplne vyplňuje. Bunku uza­vrú priedušným dienkom z vosku obohateného o peľ. Len čo je bunka uzavretá, larva sa vzpriami. Preto včelár nikdy nemôže vidieť v otvo­rených bunkách za normálnych okol­ností larvu vo vzpriamenom štádiu, v ktorom sa zapriada. Zapriadanie matky a robotnice trvá dva a trúda tri dni.

Aký význam má tvoriaca sa ne­pružná pokožka larvy?
Telo larvy sa pri raste pokrýva ne­pružnou chitínizovanou pokožkou, ktorá tvorí jeho povrchovú ochranu v jednotlivých štádiách vývoja. Pretože táto pokožka prekáža larve v jej ďalšom raste, trhá sa a larva ju zvlie­ka v priebehu rastu až 4krát, pred­kukla raz a kukla pri konečnej pre­mene v dospelý hmyz posledný raz (pozri tiež otázku 164).

Aký vzhľad má zámotok?
Zámotok za podobá jemnučkému zá­voju, ktorý je v homej časti tela striebristo lesklý a zreteľne vláknitý. V spodnej časti pri dne i po stranách je hnedastý a sklovitý.

Čím sa odlišuje zámotok mat­ky od zámotku robotnice a trú­da?
Zámotok matky za od zámotku robotnice alebo trúda odlišuje tým, že nie je homogénny. Larva matky totiž leží vo veľkej bunke a nemá preto možnosť výlučok (sekrét), z ktorého sa zámotok vytvára, rozvalcovať svo­jím telom vo všetkých častiach bun­ky. Zámotok v dolnej časti materskej bunky nestuhne, lebo je v styku so značným množstvom výdatnej potra­vy — materskej kašičky.

Akú výhodu majú larvy matiek pri zapriadaní oproti larvám ro­botníc?
Larvy robotníc sú po zaviečkovaní oveľa ľahšie ako boli pred zavieč­kovaním, lebo zámotok vytvárajú na úkor energie vlastného tela; ne­majú totiž už možnosť od nikial brať potravu. Larvy matiek sú po zapria­daní ťažšie, čeho dôkazom je sku­točnosť, že v priebehu zapriadania berú energiu z materskej kašičky uloženej v materských bunkách, ku ktorej majú v priestranných mater­ských bunkách volný prístup.

Ktoré látky obsahuje materská kašička a ktoré žľazy ich vylu­čujú?
Materská kašička obsahuje bio­pterín, neopterín a kyselinu pantoté­novú. Tieto vzácne látky pochádzajú z mandibulámych žliaz mladých včiel.

Ktorá čiastka tela sa začína u dospievajúcej kukly sfarbovať prvá?
U kukiel za začínajú do fialova sfarbovať najprv oči, ktoré neskoršie sčemejú. Potom začínajú hnednúť nohy a súčasne sa bruško sfarbuje do siva. Keď sa otvorí viečko nad kuklou, dá za podľa stupňa sfarbenia už určiť jej vek.

Aký je rozdiel vo sfarbení kuk­ly robotnice a matky?
Kukla robotnice je spočiatku biela, neskôr dostáva žltkastý nádych. Kuk­la matky je až do pigmentácie biela.

Kedy sa dokončuje chitínizácia včelieho tela?
Tvorba chitínu sa začína na povrchu tela včiel už v štádiu zakuklenia až po premenu na dospelý hmyz. Chitínizácia sa však podľa Haydaka dokončuje až na šiesty deň po vy­liahnutí mladušky. Chitín je vtedy už dostatočne stvrdnutý a je to ob­dobie, keď za včela stáva lietavkou. Usudzujeme, že urýchlené dospieva­nie matky vplýva aj na dokončenie chitínizácie povrchu jej tela; po jej dokončení je už schopná párenia.

Má elektrické vyhrievanie vplyv na rozvoj včelstva?
Lukin zistil, že vyhrievaním včel­stva skoro na jar matky začali in­tenzívnejšie klásť (v pokusnom včelstvo 1000 až 1500 vajíčok denne, kým v kontrolnom iba 150 až 350 vajíčok). Elektrickým vyhrievaním sa okrem toho zlepšuje ventilácia v úli, napomáha za odparovanie vody z pri­nášaného nektáru a odvod vodných pár z úľa. U nás za elektrickým vy­hrievaním včelstiev zapodievali mno­hí praktici bez dokázateľných úspe­chov. Prejavovali za veľké straty vyletujúcich včiel v čase, keď vonku bola ešte nízka teplota. Elektrické temperovanie úľov má význam až koncom marca a v apríli, aj to len natoľko, aby následkom stiahnutia za robotníc v chumáči pri poklese vonkajších teplôť nebol ohrozený perifémy plod.

Ktoré vývojové štádiá rozumie­me pod pojmom plod?
Pod pojmem plod rozumieme všetky vývojové štádiá od položenia vajíč­ka, cez všetky larválne štádiá a štá­diu kukiel až po prehrýzanie sa do­spelého hmyzu — imága.

Ako dlho býva v bunkách otvo­rený plod?
Otvorený plod je všetok plod vráta­ne vajíčok nachádzajúci za na dne buniek, pokiaľ ho včely nezačínajú v bunkách viečkovať. U matky býva plod otvorený 7 až 8 dní, u robotnice 8 až 9 dní a u trúda 9 až 10 dní.

Ako kŕmia včely plod a ako zis­ťujú, ktorá larva je už nakŕme­ná?
Včely konajú podľa podmienených reflexov, ktoré za u nich vytvorili v priebehu dlhého evolučného vývo­ja. V žľazách mladušky pohybujúcej sa po pláste sa vytvára kŕmna šťava. U nej za vyvinul reflex, podľa ktorého má šťavu odovzdať len mla­dej larve v bunke. Prítomnosť mladej larvy v bunke je teda pre mladušku signálom, ktorý vyvoláva reflex odo­vzdávania krmiva. U larvy robotníc a trúdov býva na dne buniek iba toľko kŕmnej šťavy, ktorú skonzu­mujú do konca vývojového štádia stočenej larvy. Len v materskej bun­ke zostáva prebytok materskej ka­šičky. Zistilo za, že prvý deň nav­štívi larvu každých 10 minúť priememe 6 mladušiek a staršiu larvu až 8 mladušiek. Dojčička pridáva pri každej návšteve larvy trochu krmi­va ku krmivu, ktoré bolo už predtým k larve položené. Pri tak častých návštevách mladušky zásobujú tak­mer rovnomeme včelie larvy na ce­lom pláste.

Aké škodlivé vplyvy môžu pô­sobiť na včelí plod počas jeho vývoja?
Na včelí plod škodlivo vplývajú ochorenia, vírusy, rickettsie, baktérie a huby. Pritom mikróby spôsobujú­ce ochorenia plodu nie sú prenosné na dospelé včely, a naopak, ochore­nia včiel nie sú prenosné na ich plod. Výnimkou je huba Aspergillus flavus, ktorá napáda nielen plod, ale aj dospelé včely, ako aj rickettsie a mikróby vyvolávajúce septikémiu (Pseudomonas apisepticus).

Kedy zrušujú robotnice plod v bunkách?
Robotnice zničia vlastný plod, keď včelstvo trpí hladom. Býva to najmä v jamých mesiacoch, keď robotnice pre nepriaznivé počasie nemôžu lietať za pašou alebo jej vôbec nieť.Druhou príčinou býva smäd v čase uzavretia včelstiev pri ich dlhotrva­júcom prevoze na kočovné stanoviš­te. Stratám za vyhneme, ak predtým včelstvá prikŕmime prisladenou vo­dou v pomere 1:3 (1 kg cukru na tri litre vody).

Ako vzniká hrbatý plod a aké bývajú jeho následky?
Ak za do robotničieho diela kladú neoplodnené vajíčka, vyvíjajú za z nich trúdy. Pre trúdy však dĺžka robotničej bunky nestačí, a preto ju včely nadstavujú. Tým vzniká hrbo­ľaté včelie dielo a tiež „hrbatý plod“. Ak sú príčinou hrbatého plodu trú­dice, treba včelstvo zrušiť, ak stará matka, treba ju vymeniť.

Aký je rozdiel medzi liahnutím matky, robotnice a trúda?
Včelyrobotnice pri liahnutí prehrý­zajú zámotok a viečko uzavretej bun­ky v prostriedku. Matky a trúdy prehrýzajú vlečka po obvode buniek. Vlečka odpadávajú na dno úľa, od­kiaľ ich včely vynášajú von. Viečko materskej bunky zostáva spravidla na jednom mieste prichytené k bunke. Po vyliahnutí matky, ktorá vieč­ko pritom naddvihne, za ono násled­kom pružnosti zámotku vráti späť a bunku opäť uzavrie. Bunka potom pôsobí dojmem, že je neporušená a že sa v nej nachádza aj matka. Ten­to jav vedie k mýlnym názorom, že včelstvo zaviečkuje aj prázdnu ma­terskú bunku, v ktorej ani nebolo vajíčko. Takú bunku včely nikdy ne­zaviečkujú.

Kde za vykaľujú mladušky, po­kiaľ nie sú schopné letu?
Na základe výsledkov váženia výka­lových vakov, ktoré si zachovávajú rovnakú váhu, za Mayerhoffová domnieva, že mladušky sa bež­ne vykaľujú v úli. Pretože sa na fóliách vložených do úľov neobjavili nijaké stopy po výkaloch, predpokla­dá, že výkaly pojedajú včely. Tento jej názor za však v praxi zatiaľ ne­potvrdil, pretože pri prehliadkach včelstiev za dlhý rad rokov za vče­lách dosial nestretli s prípadom, vy­kaľovania sa mladušky v úlech. Pravdepodobnejší je názor, že za mla­dušky vykaľujú až pri prvých možnostiach výletu z úľa. Táto pravdepodobnosť vyplýva aj zo skutočnosti, že v čase pokoja zimné včely vydržia bez vykaľovania za niekoľko mesiacov.

Aké hlavné ročné obdobia mož­no rozoznávať u včelstiev?
Vo včelárstve rozoznávame tieto obdobia: prípravné, obdobie rozvoja, obdobie produktivity a obdobie po­koja. Prvé prípravné obdobie pripa­dá na august, keď matka zvyšuje kladenie vajíčok výlučne do robotničích buniek, aby zabezpečila gene­ráciu pre jamé obdobie. V tomto jesennom prípravnom období v nor­málnych včelstvách spravidla už nie sú trúdy a ani nijaký trúdi plod. V druhom prípravnom období pri­padajúcom na jar včelstvo silnie, plo­dové teleso mohutnie a matka začína klásť vajíčka aj do trúdích buniek. Obdobie rozvoja a mohutného vzras­tu včelstiev za začína rozkvetom egrešov a trvá až do odkvitnutia ovocných stromov. V tom čase hynú už aj posledne staré včely, ktoré prežili zimné obdobie. Produkčné obdo­bie sa začína hlavnou znáškou v tre­tej dekáde mája a môže trvať za priaznivých okolností až do konca augusta. Závisí to od charakteru zdrojov paše miestnych lokalít, ktoré sú u nás veľmi rozdielne. Obdobie pokoja trvá od novembra až po prvý dokonalý prelet, ktorý za očakáva od druhej dekády februára, ale za veľmi nepniaznivého počasia sa môže pretiahnuť až na začiatok apríla.

Čo je tzv. sezónna premenli­vosť?
Farebné žlté až žltohnedé znaky na treťom tergite hrudného krúžku robotníc sa menia podľa sezóny. Tak isto za mení aj dĺžka cuciaka, veľkosť voskového zrkadielka, rozmery tergitov a pod. Nestálosť týchto zna­kov nazývame súbome sozónnou va­riabilitou. Objavuje za najčastejšie na jar a v jeseni, keď sa včelám nedostáva dostatok určitých látok v krmivo potrebných pre náležité dofarbovanie uvedeného včelieho tergitu bruška, alebo keď včelám chýba teplo a dostatočná výživa. Včelám z nedofarbeným tergitom hovoríme, že sú ako líšky a radu ich vymieňa­me, často bezúčelne, lebo už včely vyliahnuté z nasledujúceho plodokruhu môžu mať všetky tergity rov­nako vyfarbené.

Kedy za dostávajú včelstvá do tzv. kritického štádia?
Kritické štádium u včelstiev je obdobie, v ktorom straty lietaviek pre­vyšujú následkom prirodzenej smrti prírastky novo vyliahnutých mladu­šiek. Toto kritické obdobie za dosta­vuje takmer pravidelne v apríli a môže sa následkom nepriaznivej jari posunúť aj do prvej dekády mája. Pred očakávaným kritickým štádiom treba včelstvá zásobiť dostatkom bielkovinovej a glycidovej potravy, ktorú zpracujú ešte staré včely pred ich zahynutím.

Prečo lietajú včely na močovku?
Podľa údajov časopisu Revue Francaise (19551) nachádzajú včely v mo­čovke hospodárskych zvierať okrem soli aj vitamín B2.

Ako sa orientujú včely za po­chmúmeho počasia?
Včely za onientujú hlavne svetelný­mi lúčmi slnka. Zložené včelie oči sú však schopné vnímať aj tzv. polari­zované svetlo, ktoré ľudské oko pri rozptýlenom svetle v zamračenom počasí nerozoznáva. Preto sa i za po­chmúmneho počasia môžu orientoval podľa smenu svetelného zdroja.

Je trúdovina vo včelstve nevy­hnutná?
Včelstvo ako biologický celok môže byť vo svojom vývoji výkonné len vtedy, ak má v priebehu rozvoja možnosť staval trúdovinu a vycho­vával aj trúdí plod. Úplné vylúčenie takej možnosti napr. vkladaním ce­lých medzistenok, by malo za násle­dok ochabnutie elánu včelstva a znížila by sa aj jeho výkonnosť. Doká­zalo sa, že čím viac vosku sa získa zo stavby panenskej trúdoviny, tým väčší efekť za prejaví na kvantite získaných včelích produktov. A to je dôvod pre využívanie stavby trúdo­viny na stavebnom rámiku.

Prečo severské včely vynechá­vajú pod viečkami medových plástov vzduchovú medzeru?
Výkyv teplôť vplýva na objem ulo­ženého medu. Keby boli bunky celkom naplnené medom, mohli by za vplyvom náhlej zmeny teploty poru­šil ich vločka a začal by z nich vy­tekal med. Preto včely nechávajú pod viečkom vzduchovú medzeru. Ta­kýto spôsob viečkovania je vrodenou vlastnosťou severských včiel, ktorú si udržujú aj po premiestnení do inej bioklimatickej oblasti.

Aké sú názory na prerušenie kladenia matky v hlavnej znáške?
Konžonevskij vypracoval spôsob pre zvýšenie produktívnosti včel­níc obmedzením matky v kladení vajíčok v čase hlavnej znášky. Robil to výmenou matky v čase vzrastajúcej hlavnej znášky. Livencev na zá­klade podobného pokusu dokazuje, že výmena matiek v čase hlavnej znášky negatívne vplýva na produk­tívnosť včelstva. Oba pokusy sú cel­kom rozdielne. Konženevzkij vylúčil kladenie matky na určitý čas, preto sa aj spotreba znížila a narást­li zásoby. Livencev vymenil pravdepodobne iba starú matku za mladú, ktorá intenzívnejšie kládla vajíčka, čo sa muselo negatívne od­raziť na zásobách. Vylúčiť kladenie matiek v našich podmienkach mož­no iba v prvej dekáde júla a aj to iba na 10 dní. Potom treba pridať mladú kladúcu matku.

Prečo treba medové plásty po vymetaní porosil vodou?
Zvyšky medu, ktoré zostali na plás­toch po vymetaní, pohlcujú veľmi in­tenzívne vodu z plodiska, ak sme ich vložili hneď späť do medníka. Následkom toho sa prudko zníži vlh­kosť potrebná pre vývoj plodu v plo­disku a včely musia donášať vodu z prírody. Preto je účelné medové plásty po vymetaní medu pred opä­tovným vložením do úľa porosiť vo­dou.

Ako reagujú včely na výfukové plyny výbušných motorov?
Výfukové plyny z nafty nezvyčajne podráždia včely až do zúrivosti asi tak, ako keď za odoberá včelí jed. Preto pri kočovaní musíme ťažné vo­zidlo pred pripnutím alebo odepnu­tím buď úplne vypojiť z chodu, ale­bo, čo je istejšie, včelstvá už pred pripojením alebo nakladaním včelo­tesne uzavrieť a otvárať ich až po uložení na miesto po odchode moto­rového vozidla.

Môžu sa niektoré zakrpatené včelie orgány regenerovať?
Zakrpatene orgány včiel sa môžu regenerovať, ak to stav včelstva vy­žaduje. Regeneráciu hltanových žliaz starších včiel robotníc ako aj regeneráciu voskotvomých žliaz dokázal Jordan.

Čo treba vedieť o biologicky ne­celistvom zmetenci?
Biologicky necelistvé zmetence vzni­kajú po zmetení samých mladušiek zo stavebných rámikov z okienok, kde ošetrovali trúdí plod. Takéto zmetence sa vytvárajú vtedy, keď je potrebné redukovať rojivú náladu včelstiev. Keď je totiž v úli veľa takýchto mladých včiel, vzniká nadprodukcia krmnej kašičky, čo podporuje rojovú náladu. Roj vytvorený zo samých mladušiek je biologicky necelistvý, pretože všetky včely majú rovnakú vekovú hranicu. Nie sú v ňom lietavky. Takýto zmetenec po pridaní kladúcej matky (ľahko prijme aj neoplodnenú matku) nie je potrebné väzniť, musí však mať v úli zásoby peľu a medu a treba ho na­pájať riedkym sirupom v pomere 1:3 (1 kg cukru a tri litre vody). Zmete­nec tohto druhu má tú výhodu, že mladušky naraz dospievajú v lietav­ky, vedia totálne využiť znášku, ale i naraz začínajú odumierať. V tom čase za už liahnu nové mladušky a včelstvo stratu starých včiel nepoci­ťuje.

Kedy do krajnosti využívame životnú energiu starších včiel?
Po hlavnej znáške, keď už noečaká­vame nijaké prínosy sladiny, čo býva v auguste, sú prebytky starých včiel vo včelstvách iba na škodu, lebo kon­zumujú zásoby medu. Prebytok včiel, najmä starých, môžeme využiť na zmladenie včelstva tým, že včelstvá intenzívne podnecujeme, aby matky vo zvýšenej miere kládli vajíčka. In­tenzívnym prikrmovaním sa staré včely fyzicky upracujú a ako nepo­trebné po splnení úľohy hynú. Ďalší humánny spôsob, akým za možno zbaviť starých včiel, je robiť z nich zmetence pre zásobné včelstvá. Zme­tencom pridáme mladé kladúce mat­ky, ktoré sa silno rozkladú a po vý­datnom prikrmovaní vyprodukujú množstvo plodu, z ktorého nové ge­nerácie šťastlivo prezimujú a v nasledujúcej sezône sú z nich najpro­duktívnejšie včelstvá. Napokon zostá­va ešte tretí drastický spôsob, akým sa možno zbavil nežiadúceho množ­stva starých včiel v poznáškovom ob­dobí. Je to produkcia včelích žiha­diel, ich odbor však vyžaduje potreb­ne znalosti a vhodné elektrické za­riadenie.

Aký význam majú tzv. lakťo­vé polia na predných krídlach včely?
Krídla včely sú vystužené žilkami. Ĺ˝ilky rozdeľujú krídla na políčka. Z nich tri na prednom krídle majú včelársky význam, pretože podľa ich tvaru a veľkosti sa určuje druh včiel. Tieto políčka sa nachádzajú vedľa seba v druhom rado od prednej hra­ny krídla. Na poslednom lakťovom poli sa zisťuje tzv. lakťový index, o to tak, že sa na najdlhšiu uhlo­priečku vedenú cez toto lakťové pole spustí z priesečníka žiliek kolmica, ktorá ju delí na dve časti; pomer týchto častí udáva lomový index. Pretože lakťový index je u rôznych plemien rôzny, dá za podľa neho zis­tiť, ku ktorému plemenu včely patria.

Kedy za sťahuje včelstvo do chumáča?
Včelstvo za sťahuje de chumáča pri teplote nižšej ako +13°C. Ak sa však pri nižšej teplote začína chu­máč uvoľňovať, svedčí to o tom, že včelstvo trpí hladom, nemá matku, potrebuje za vykaliť alebo je choré.

Ako dlho trvá jedno nakŕmenie matky?
Jedno nakŕmenie matky trvá priememe dve a pol minúty. Prestávky medzi jednotlivými kŕmeniami závisia od intenzity kladenia matiek. Po nasýtení je schopná naklásť 150 až 200 vajíčok. Sprievod mladušiek okolo matky nepodáva matke krmi­vo v pravidelných intervaloch, ale kŕmičky sú jej podľa potreby vždy k dispozícii.

Môžu včely prespať zimu v stmulom (skrehnutom) stave ako včely samotárky, muchy a pod.?
Včely nemôžu prespať zimu v stmulom stave, lebo nemajú v tele dosta­tok tukových zásob. Tukové zásoby včiel tvoria iba 12,2% váhy ich tela, zatiaľ čo u včiel samotárok tvo­ria od 14,3 do 27,9% váhy ich tela. Pokusy v tomto smeru sa konali na moskovskej univerzite v rokoch 1931 až 1933. Pri ochladení vzduchu na 8°C včely upadajú do stavu, v kto­rom nemôžu prijímať potravu. Ná­sledkom toho sa nevytvára zásoba tukov v tukovom telese potrebných na udržanie života včiel. Ak včely neprijímajú ďalšiu potravu, po vy­čerpaní tukových zásob za niekoľko dní hynú.

Prečo sú všetky včely polovičné siroty?
Trúdy po spárení s matkami zane­dlho hynú. Vajíčka, ktoré začínajú matky po spárení klásť, sú teda „po­hrobky“, a preto aj všetky včely z nich vyliahnuté sú polovičné si­roty.

Čo je to exteriér?
Exteriér je súhm vonkajších znakov zvieratá, ktorými sa určuje jeho ha­bitus, plemenný a úžitkový typ ako aj kondícia. Exteriérom u včelích je­dincov rozumieme ich vonkajšie zna­ky, a to vonkajší vzhľad, zafarbenie, veľkosť krídel, počeť háčikov na zad­nom krídle, farba brušných segmen­tov a pod.

Závisí produkčnosť včelstva od veľkosti jedincov?
Produkčnosť včelstva najviac závisí od dedičných vlôh a zdrojov paše. Veľkosť jedincov nemá nijakú úľohu. Veľký jedinec môže byť menej vý­konný ako malý. Veľké včely nemu­sia mať dlhší cuciak ako menšie. Menšia včela môže mať aj väčší me­dový vačok ako pomeme väčšia vče­la. Preto kladieme dôraz na dedičné vlohy. Snaha vypestovať väčšie je­dince na medzistienkach so zväčše­nými bunkami nepriniesla predpo­kladané výsledky. Boli skôr nižšie ako u včiel vychovaných na normál­nych medzistienkach.

Ako za mieme včelstvo môže zrazu stať bodavým?
Matky sa pána s viacerými trúdmi. Pri párení môže dôjsť aj k spáreniu matky s trúdom, ktorý má nežiadú­co dedičné vlohy. Po vyčerpaní sper­mií kvalitných trúdov nastúpili sper­mie nevhodného trúda, ktorým boli vajíčka osemenené. Tým sa stalo, že robotnice, ktoré za z nich vyliahli, za stali náhle bodavými. V takomto prípade je nevyhnutná výmena mat­ky.

Kto je nositeľom dedičných vlastností včelstva?
Nositeľom dedičných vlastností včel­stva je matka a trúd. Preto pri plemennom chove musíme venovať veľkú starostlivosť výboru včelstva, z ktorého odoberáme plemenný ma­teriál, a tiež výchove trúdov, ktoré mienime na párenie použiť. Kvalit­né vlastnosti musí mať aj chovné včelstvo, pretože aj prostredie môže v priebehu chovu negatívne ovplyvniť najmä exteriér matiek. No aj pri najstarostlivejšom výbere nie je zá­ruka, že sa matky pri volnom párení spária s vybranými trúdmi. 100percentnú istotu zaručuje iba umelé osemeňovanie matiek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *